Končiaci politici v Bundestagu uvoľnili dlhovú brzdu
Róbert HÖLCZ ‒ Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Nemecko patrilo v eurozóne medzi členské štáty s najprísnejšou fiškálnou disciplínou. Vždy trvalo na dodržiavaní prísnych rozpočtových kritérií stability spoločnej meny euro. V posledných rokoch sa však nemeckej ekonomike nedarí. Akceptovalo sankcie Západu, odstrihlo sa od lacných ruských energetických surovín, umŕtvilo väčšinu jadrových elektrární, uprednostnilo zelené projekty Green Dealu a nemecká ekonomika skĺzla do recesie.
Keď k príčinám vnútroštátnych nemeckých problémov pridáme starnutie domáceho obyvateľstva a záplavu migrantov, ktorí vedia „zneužívať“ nemecký sociálny systém, nemôžeme sa čudovať, že predtým vzorová krajina spoločenstva dramaticky dospela vo februári k predčasným parlamentným voľbám. Zvíťazila v nich koalícia strán CDU/CSU, ktoré spolu s bývalou vládnou stranou SPD zostavia koaličnú vládu pod vedením volebného lídra Fridricha Merza.
Z doterajších vyhlásení budúceho kancelára vyznieva, že nová nemecká vláda bude chcieť investovať obrovské masy peňazí do infraštruktúrnych projektov, ale aj ako najaktívnejší člen „koalície ochotných“ i do finančnej podpory Ukrajiny, a to aj po prípadnom zastavení podpory od USA. Problémom je nemecký ústavný zákon o dlhovej brzde, ktorý obmedzoval nový rozpočtový dlh na 0,35 percenta k HDP ročne. Bundesbanka navrhla, aby sa dlhová brzda viazala na pomer verejného dlhu k HDP v súlade s maastrichtskými kritériami, teda do šesťdesiat percent dlhu.
Keďže budúca nová vláda nemá ústavnú väčšinu, končiaci poslanci nemeckého parlamentu uvoľnili spomínanú dlhovú brzdu. Pozrime sa teda, aký to bude mať vplyv na európsky dlhopisový trh, keďže na ohlasované zbrojenie aj na vybudovanie európskej armády alebo na zvýšenie príspevkov do NATO si budú musieť všetky „ochotné“ európske štáty peniaze požičať. O vážnosti situácie svedčí skutočnosť, že Európska komisia už predstavila Bielu knihu o budúcnosti európskej obrany do roka 2030, ktorá predstavuje európsky plán posilnenia obrany.
■ RIZIKOVÁ PRIRÁŽKA
Nemecko si bude musieť na zlepšenie ekonomiky, ale aj na ďalšie zbrojné výdavky požičať peniaze na medzinárodných finančných trhoch emitovaním štátnych dlhopisov za vyše dvesto miliárd eur. Keďže rovnako budú postupovať aj ostatné krajiny Európy, zaujímať nás môže výška výnosov z ich desaťročných štátnych dlhopisov. Najnovšie atakujú hranicu 2,8 percenta, čo má vplyv aj na rizikovú prirážku slovenských štátnych dlhopisov, keď posledné teraz v marci boli emitované so 4-percentnou prirážkou, a pritom pred mesiacom boli o 0,5 percenta nižšie.
Vyššiu volatilitu vykazujú aj výnosy emitovaných štátnych dlhopisov vo všetkých členských krajinách eurozóny. Najvyššiu prirážku majú talianske štátne dlhopisy, čo súvisí aj s talianskym deficitom štátneho rozpočtu nad 120 percent HDP. V tejto súvislosti si treba povedať, že čím vyššie budú prirážky k emitovaným štátnym dlhopisom, tým vyššie bude aj zadlženie eurozóny, preto na plnenie maastrichtských kritérií stability eura budeme zrejme musieť navždy zabudnúť. Európska komisia vraj uvažuje, že požičané peniaze na nové vyzbrojenie štátov eurozóny sa nebudú počítať do rozpočtového deficitu Paktu rastu a stability, čo však dlžníkom nepomôže.
■ DLHOPISY A CLÁ
V súvislosti s historickým predajom štátnych dlhopisov občanom na Slovensku, po ktorých sa za štyri dni len tak „zaprášilo“, sme sa mohli od finančných analytikov dozvedieť, že štát si od občanov požičal draho, a teda so stratou, ktorú zaplatia ostatní občania. Tieto tvrdenia rýchlo stratili aktuálnosť, keď zo spomínaných dôvodov sa výrazne zvýšila riziková prirážka, pri tej poslednej marcovej aukcii štátnych dlhopisov až na štyri percentá, zatiaľ čo občanovi bolo ponúknutých 3 a 3,3 percenta.
Navyše treba povedať, že vyšší úrokový výnos, ako dnes ponúkajú komerčné banky na termínovaných účtoch, zvyšuje kúpyschopný dopyt slovenských domácností, čo sa prejaví na raste HDP, zatiaľ čo predaj štátnych dlhopisov zahraničiu znamená, že výnos z nich sa zdaňuje do štátneho rozpočtu adresy investora. Na zvýšený dopyt po štátnych dlhopisoch, ktorých kúpa bude pre komerčné banky zaujímavá, „doplatia“ aj hypotekárni dlžníci, keďže úroky sa budú zvyšovať. Na ich ďalší rast bude mať vplyv aj colná obchodná vojna USA, ktorá sa začala zavedením 25-percentnej colnej sadzby na oceľ a hliník od susedných štátov a 20-percentnou colnou sadzbou na čínske dovozy, na čo dotknuté krajiny reagovali recipročnými opatreniami.
