Vstupom do Európskej únie sa Chorváti nezbavili nijakého problému
Strážia najdlhšiu hranicu spoločenstva
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Foto: (mrs)
Chorvátsko sa od 1. júla stalo členským štátom Európskej únie. Bol to ďalší veľký krok vo vývoji tohto štátu od vyhlásenia nezávislosti od Juhoslávie v roku 1991. Chorvátsky premiér Zoran Milanovič rázne odmietol porovnanie vstupu Chorvátska do EÚ so vstupom na palubu potápajúcej sa lode, hoci vláda v Záhrebe i európsky blok zápasia s podobnými ekonomickými problémami. Podpredsedníčka vlády Milanka Opačičová neskrýva problémy svojej krajiny, ale vstup do EÚ podľa nej otvára Chorvátsku nové príležitosti na ich vyriešenie.
Jeden z problémov sa ukázal len pár týždňov po vstupe Chorvátska do EÚ. V auguste sa práve vo Vukovare, ktorý je symbolom utrpenia, ale i víťazstva Chorvátov vo vojne za nezávislosť, ukázali nástrahy nevyrovnaných účtov. V meste a jeho okolí sa objavili oficiálne nápisy v srbskom jazyku a písme. Vzápätí vyšli do ulíc chorvátski veteráni vojny a pamätníci srbského obliehania i bombardovania Vukovaru. Zákon zo Záhrebu stanovil hranicu pre menšinové nápisy na tridsať percent obyvateľstva, a to Srbi v okolí mesta napĺňajú. Za toto sme nebojovali, poslali veteráni odkaz svojej vláde. Tá im odkázala, aby sa správali ako občania EÚ a prikázala polícii nastoliť poriadok.
■ RADOSŤ NEPRIATEĽA
Paradoxne najmä srbská menšina v Slavónsku sa tešila zo vstupu Chorvátska do Únie najviac, lebo v ňom videla záruku ochrany svojich práv. Takisto z Belehradu zazneli blahoprajné slová smerom k Záhrebu, lebo vstup Chorvátska čelní predstavitelia Srbska považujú za signál, že najbližšie by mohlo byť novým členom EÚ už aj Srbsko. Chorvátske orgány pozastavili v noci 1. júla colnú kontrolu na všetkých hraničných priechodoch so susednými členskými štátmi Európskej únie. Na hraniciach so Srbskom i s Bosnou a Hercegovinou boli v noci vztýčené značky s nápisom Európska únia a vlajky EÚ. A tým sa to začalo. Na hraničných priechodoch so Srbskom sa smerom z Chorvátska v priebehu niekoľkých hodín vytvorili kolóny dlhé aj šesť kilometrov. Kamióny čakali na vybavenie až tri dni. Srbskí colníci si dali záležať na tom, aby z nového štátu EÚ neprekĺzla do Srbska ani myška bez osobnej kontroly a preclenia všetkého možného. Chorvátske orgány vyhlásili, že takto sa nespráva dobrý sused, ktorý bude potrebovať podporu pre svoj vstup do EÚ.
■ NAJDLHŠIA HRANICA
Ak Chorváti vstúpia do Schengenu - Chorvátsko bude musieť chrániť najdlhší úsek vonkajších hraníc EÚ v oblasti, ktorá je známa vysokým prílivom nelegálnych prisťahovalcov a obchodovaním s drogami či so zbraňami. Vyše tisíctristo kilometrov dlhé pásmo východných hraníc Chorvátska je súčasťou balkánskej trasy, ktorá sa začína v Turecku, prechádza cez Grécko, Macedónsko, Srbsko, Kosovo a Čiernu Horu.
V roku 2012 úrady zachytili okolo 6 500 migrantov smerujúcich cez chorvátske územie do západnej Európy. Vlani sa chorvátskym hraničným a colným orgánom podarilo zachytiť na štátnych hraniciach vyše 600 kilogramov drog a domáce úrady evidujú aj nárast obchodovania s odcudzenými vozidlami. Podľa chorvátskej polície je v súčasnosti do monitorovania hraníc s Čiernou Horou, so Srbskom i s Bosnou a Hercegovinou zapojených vyše šesť tisíc členov pohraničnej stráže, ale bolo by treba ešte aspoň ďalších päťsto.
Najnáročnejšie bude ustrážiť vyše tisíckilometrové hranice s Bosnou a Hercegovinou. S týmto štátom má Chorvátsko navyše aj napätý vzťah, pretože diaľnica do Dubrovníka obíde trinásťkilometrové pobrežie Bosny a Hercegoviny a povedie mostom na polostrov Pelješac. Nová realita môže byť nepriaznivá najmä pre vývozcov z Bosny a Hercegoviny, pre ktorých je chorvátsky trh prirodzeným odbytiskom. Môže mať dokonca negatívny vplyv na proeurópske zmýšľanie obyvateľov Bosny a Hercegoviny. Netreba zabúdať na to, že vyše dvadsať percent obyvateľov tejto multietnickej krajiny sa hlási k chorvátskemu pôvodu.
■ KOPA PROBLÉMOV
Ekonomika Chorvátska je už päť rokov v recesii a miera nezamestnanosti sa pohybuje na úrovni dvadsať percent. Štátne aj súkromné spoločnosti sa topia v dlhoch. Chorváti majú najväčšie obavy z ďalšieho rastu nezamestnanosti.Susedné Slovinsko, ktoré je ekonomicky rozvinutejšie, si aj po vstupe Chorvátska do EÚ chráni pracovný trh. Pre potenciálnych zamestnancov z Chorvátska naďalej platia obmedzenia.
Chorváti sa obávajú aj toho, že v segmente cestovného ruchu nemusí byť pre krajinu členstvo v EÚ automatickou výhrou. Podľa vízovej politiky EÚ musí Záhreb zaviesť vízovú povinnosť pre turistov z tretích krajín, čo sa dotkne najmä hostí z Ruska, Ukrajiny či Bosny a Hercegoviny. Injekciou na bolesti spôsobené nariadeniami z Bruselu majú byť eurofondy. Do konca roka by vraj Chorvátsko mohlo vyčerpať až 700 miliónov eur. Otázka je, či sa peniaze dostanú tam, kde pomôžu radovým občanom, alebo sa podobne ako v prípade iných porovnateľných štátov rozplynú v korupčných sieťach...