VŠIMLI SME SI
Jar by bola, no lastovičiek niet
(ib)
Nie, to nie je teraz aktuálna mediálna téma o počasí. Slovenské národné noviny si totiž všimli, že v okolitých štátoch rastie výkonnosť textilného a odevného priemyslu. To, čo sa z produkčných kapacít dá obnoviť, obnovujú v ČR. Tam, kde sa čínsky dovoz dá nahradiť, nahradzujú ho v Poľsku domácou výrobou.
Na jednej strane sú opatrenia Európskej únie, ktoré už čiastočne zabraňujú zaplavovaniu aj nášho štátu východoázijským textilným brakom, na druhej strane je veľmi mierna konjunktúra a kúpyschopnosť obyvateľov aj „nových“ členských krajín EÚ pomaly stúpa. Začína sa obdobie dopytu po kvalitných textilných výrobkoch. Kvalitných a cenovo dostupných. Príležitosť pre Slovensko sa zrazu javí – nuž, ako „vyšitá“.
Kto z dnešnej mladej generácie si ešte spomenie na „textilné“ regióny okolo Svitu, Senice, Vrbového či Martina? Koľko ľudí je dnes bez zamestnania v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Trenčíne, Žiline, Lučenci, Holíči, Revúcej, Banskej Štiavnici či vo Svite? Kto si ešte dnes vie zrátať, koľko obyvateľov v týchto mestách zamestnávali textilky, pletiarske závody, odevné firmy, ľanársky a konopársky priemysel?
Tiberghien, Nehera, Rolný, Zbor – to boli svetové značky továrenských výrobcov odevov na území Slovenska. Môžeme pridať Makytu, Merinu... a mnohé ďalšie.
Viaceré odevné firmy v Európe zachytili rastúci trend dopytu po kvalitnej produkcii a konajú. Napríklad vo Francúzsku sa niektoré začali viac orientovať na luxusný segment odievania. Americký Johnson Control kúpil zas niekdajšiu francúzsku svetovú jednotku vo výrobe textílií a vlákien pre autosektor firmu Michel Thierry. Iba my na Slovensku neustále odhadujeme, dokedy nás ešte uživí automobilový priemysel. Namiesto toho, aby sme obnovili naše tradície, zručnosti, aby sme oživili kvalitné svetoznáme značky a aby sme ľuďom – „Bože môj, to je také ťažké“ – dali prácu.