O ČOM JE REČ
O voľbe vlasteneckého prezidenta
Drahoslav MACHALA
Ľudovít Štúr sa na Slovanskom zjazde v Prahe v júni 1848 postavil proti Palackého koncepcii austroslavizmu. Jeho výrok pre Slovákov znie prorocky aj dnes: „Najskôr musíme slúžiť sebe, potom iným!“ V tomto štúrovskom duchu konal Kongres slovenskej inteligencie aj všetky spolky a výrazné slovenské osobnosti v roku 1992 a 1993, lebo skutkami podporili vznik slobodnej a nezávislej Slovenskej republiky. V tomto medzičase si každý politik napísal aj dejiny vlastnej tváre biblickým výrokom: „Podľa skutkov poznáte ich!“ Existuje skupina politikov, ktorí sa postavili proti slovenskej zvrchovanosti a proti slovenskej nezávislosti, a práve v súčasných prezidentských voľbách ich vlastná minulosť dobehla, preto sa dostali na okraj rešpektu slovenskej spoločnosti. Ale vynárajú sa aj takí, ktorí sa v čase rozhodovania skrývali. Pravda, sú tu aj muži a politici, ktorí v rozhodujúcej chvíli prejavili odvahu aj statočnosť a spomedzi tých, ktorí hlasovali za slovenskú nezávislosť, sú v aktívnej slovenskej politike: Ivan Gašparovič a Robert Fico. Dejiny ich tvárí sú popísané prácou pre Slovensko, lebo aj oni získali počas nefér súbojov od politických súperov a dobre zaplatených žoldnierskych mediálnych sluhov údery, po ktorých im zostali na tvárach aj v srdci jazvy.
Je zázrak, že v nezávislej Slovenskej republike žijeme dvadsaťjeden slobodných rokov. Lenže tí, ktorí pre vznik štátu nepohli ani prstom, ba naopak všetkými možnými prostriedkami proti jeho vzniku bojovali, znova vidia príležitosť, ako ovládnuť najvyššie ústavné pozície. Statočný a odvážne uvažujúci vlastenec vie, že je pred nami opäť čas obhajoby slovenskej nezávislosti. Opäť si ideme vybrať, či chceme, aby nám vládol euromajdan, teda dobrodruhovia a rozbíjači štátu, alebo aby vládla ruka zákona a pokoj pre život. Nemáme veľa možností ovplyvňovať chod slovenského štátu, ale tentoraz ide naozaj o veľa.
Chceme si vybrať vlasteneckého prezidenta, nie figurínu ako vešiak na obleky, papagája, ktorého v mediálnom tréningu naučili pár fráz a ktorý je navyše pre Slovensko bezpečnostným rizikom. Vlastenecký prezident je človek, ktorý opakovane preukázal vzťah k Matici slovenskej, príklon k nej a opakovane jej pomáhal v procese sebaočisty. Videli sme ho aj vídame na národných slávnostiach, lebo dal celkom nový a vlastenecký kredit posvätnému Devínu. Je to muž, ktorý slovenskej vlasti nielen rozumie, ale je ochotný pre ňu odovzdávať najlepšie roky života. Vlastenecký prezident pochopil zmysel slovenských dejín, ktorých kolísku hľadáme v Nitrianskom vojvodstve, vo Veľkej Morave a v kresťanskom odkaze sv. Cyrila a Metoda i Gorazda. Preto je prítomný v Nitre, a preto sa zaslúžil o postavenie jazdeckej sochy kráľa Svätopluka na nádvorí Bratislavského hradu 6. júna 2010, aby zdôraznil popri duchovnej cyrilo-metodskej tradícií aj budovanie svätoplukovskej štátotvornej tradície. Vlastenecký prezident je muž, ktorý systematicky buduje národné a štátne tradície, ktorý sa nebál zastať historickosti starých Slovákov, lebo aj Slováci ako občania suverénneho štátu na mape Európy majú legitímne právo začínať svoje dejiny tak, ako to robia všetky európske a stredoeurópske národy.
Len málokto tak systematicky a vytrvalo buduje slovenské sebavedomie a ekumenickú spoluprácu katolíkov a evanjelikov zdôrazňovaním poslania dvoch intelektuálnych generácií – bernolákovcov a štúrovcov, ale aj spolupráce Andreja Hlinku a Martina Rázusa. Hlas vlasteneckého prezidenta zaznieva z Myjavy, kde hurbanovskí dobrovoľníci a Ľudovít Štúr 19. 9. 1848 vyhlásili prvú slovenskú nezávislosť od maďarskej štátnej moci a založili prvú SNR. Rovnako z Bradla, ale vídame ho v Banskej Bystrici, v Košiciach či v Humennom. Ak máme my Slováci slobodnú vôľu, tak je vždy moc v našich rukách. Preto voľme vlasteneckého prezidenta, ktorý bude konať podľa kréda Ľudovíta Štúra a jeho družiny: „Slováci! Všetko, čo sme robili, robili sme pre život slovenský, pre život váš!“