POZNÁMKA
Keď suverenita nie je suverénna
Ivan BROŽÍK
„Nezaujíma ma, čo sa tam deje. Kým sa to netýka mňa, tak to neriešim.“ Skvelý prístup občana vo veku na prelome medzi „... násť“ a „... dsať“. Skvelý, samozrejme, chápeme, ako je to myslené! Pribúda nám na Slovensku akosi rýchlo generácia Q – od quit, tzn. opustiť. Komerciou hodnotovo vymazaná a komerciou preformátovaná. Teraz už ani tak nejde o Ukrajinu, ani o Krym. Na pozadí takmer vojny sa vynorili u nás, na Ukrajine i v samotnom Rusku problémy, s ktorými sme doteraz poľahky žili akosi „btw“, popri, cestou, len tak, mimochodom.
Nie, teraz na týchto niekoľkých riadkoch nie je priestor rozpisovať sa o hodnotách, ktoré odlišujú bytie človeka od iných tvorov, hocijako nech sú inteligentné. Zamýšľam sa nad suverenitou. Mojou, našou osobnou, štátnou, mocenskou.
Synonymické slovníky ju prekladajú množstvom výrazov, na prvých miestach je však sloboda a samostatnosť. Všetci tí, ktorí sa zaoberajú dianím aj vzdialenejším, ako sú dvere ich bytu či ubytovne, boli a stále viac sú znepokojení tým, čo vyplávalo na povrch po búrke zvanej Krymská skorovojna. „Vladimír Putin a Rusko boli na Západe takí démonizovaní, že Putin si dnes myslí, že horšie to už preňho byť nemôže. Je porovnávaný s Kaddáfím a Asadom, Rusko nevie zabudnúť západnej tlači kritiku hier v Soči. Teraz je Rusku jedno, že západná verejnosť je pobúrená,“ povedal pre renomovaný nemecký časopis Spiegel expert na zahraničnú politiku a šéf Carnegieho centra v Moskve Dmitrij Trenin. Určite to nie je ten najdôležitejší citát uplynulých dní. Ale zamyslieť by sa mali nad jeho obsahom a posolstvom aj mnohí u nás na Slovensku. Teda všetci tí, ktorí stratili myšlienkovú suverenitu a schopnosť vyhodnocovať súvislosti na základe vlastnej empírie. Od politikov, cez novinárov až po veľkú časť spoločnosti. Toto je výsledok paušálneho klišé o „dobrej Amerike“ a „zlom Rusku“. A nielen výsledok, ale aj krutý dôsledok. Chýba nám na Slovensku schopnosť suverénne, slobodne a samostatne posudzovať súvislosti v živote okolo nás.
Dokonca podľa odborníkov na vnútropolitické súvislosti v Ruskej federácii aj samotný Vladimír Putin stráca suverenitu, a to, čo sa momentálne deje v Rusku, je skôr prejavom toho, že pákami tamojších dejín už nehýbe len on sám. A to by bolo pre svet oveľa nebezpečnejšie ako nejaký konkrétny, fyzicky existujúci predstaviteľ veľmoci, ktorému sa dá telefonovať, dá sa s ním rokovať a diplomaticky s ním riešiť akákoľvek vzniknutá situácia. Ďalším dôvodom na pochybnosti o stave našej suverenity je konanie našich vrcholných politických predstaviteľov štátu na jednej strane a na strane druhej zas predstaviteľov politických strán, ktoré navonok obhajujú iba svoje stranícke záujmy, nech to nazývajú akokoľvek. Opatrnosť vyjadrení a hodnotení vzhľadom na naše členstvo v NATO a v Európskej únii možno vnímať ako obozretnosť. Ale – veľmi sa vnucuje aj podozrenie zo straty suverenity a podriadenosti skupinovým geopolitickým záujmom. Poľsko sa v týchto dňoch správa „svojstojnejšie“, hoci je členom tých istých klubov. Tá naša slovenská suverenita, žiaľ, nie je až taká suverénna. Upozorňujú nás na to už aj udalosti na Kryme.