Webová stránka mesta Nové Zámky tendenčne zamlčuje dejiny a pamätníky
Legionári opäť bojujú, tentoraz nie proti boľševikom
Dušan D. KERNÝ – Foto: SNN, autor
Slovenské národné noviny už vlani upozornili v rozsiahlom článku na nezrovnalosti v prístupe k pamiatkam v Nových Zámkoch – konkrétne k pamiatkam na vznik Československa a vojnu proti agresii maďarských boľševikov. Webová stránka mesta nehovorí dostatočne o tejto stránke novozámockých dejín a nedá sa z nej vyčítať ani zmienka o pomníku čs. legionárom.
Postup mesta sa stal predmetom medzinárodnej pozornosti, ak nie škandálom. SNN sa preto obrátili na odborníka – historika Jána Mitáča, ktorý sa problematikou dlhodobo zaoberá. Publikujeme jeho stanovisko: „Vážený pán prednosta Mestského úradu v Nových Zámkoch Ing. Peter Ágh. Musím vyjadriť vážne pochybnosti nad Vašimi slovami, ktoré ste uviedli pre webaktuality.sk, citujem: ‚ Prednosta úradu Peter Ágh Insideru povedal, že zlikvidovanie hrobov je nedorozumenie. ‚O týchto hroboch sme nemali informácie. Neboli nikdy vedené ako vojenské hroby. Náhrobok už nebol v dobrom stave, a tak sme sa ho rozhodli odstrániť.‘
Neverím, že ste nevedeli, že sú to hroby obetí prvej svetovej vojny – vojakov, a tiež legionárov, ktorí bojovali s maďarskými boľševikmi v roku 1919 v okolí
Nových Zámkov. Pán František Daniel, s ktorým mimochodom úzko spolupracujete, spracoval túto problematiku na základe archívneho výskumu a svoje informácie aj uverejnil. O pamätník sa zaujímala i spoločnosť M. R. Štefánika, ktorá dostala aj dotáciu od ministerstva na inštalovanie pamätnej tabule na hrobovom mieste. Rokovala aj s mestom, ktoré strčilo radšej hlavu do piesku, a vy ako zástupca mesta ste o tom museli vedieť. Ide o obrovskú neúctu zo strany predstaviteľov mesta voči všetkým obetiam, ktoré ležali v hrobe na cintoríne v Nových Zámkoch.“
■ ANI ZMIENKA
Historik J. Mitáč pokračuje: „Vo svojom výskume okrem iného spracúvam históriu Nových Zámkov v rokoch 1938 – 1945, teda po Viedenskej arbitráži. Úzko spolupracujem s pánom Danielom, s ktorým sa mi podarilo nakrútiť niekoľko zaujímavých svedectiev obyvateľov mesta o udalostiach z už uvedených rokov. Zúčastnil som sa na veľmi zaujímavej akcii, ktorá sa konala pri príležitosti spomienky na obete bombardovania Nových Zámkov počas druhej svetovej vojny. Na tejto udalosti vystúpili poslední žijúci pamätníci, ktorí žiakom rozprávali svoje zážitky. S viacerými z nich sa mi podarilo nakrútiť zaujímavé rozhovory, ktoré dopĺňajú mozaiku histórie Nových Zámkov počas vojnových rokov. Mal som v pláne tieto svedectvá poskytnúť mestu Nové Zámky, aby sa na tieto udalosti nezabudlo, aj keď zomrie posledný pamätník.
Po tom, ako ste sa zachovali, nemyslím Vás konkrétne, ale mesto Nové Zámky, som sa rozhodol, že nakrútené svedectvá budú vo väčšom bezpečí v archíve ÚPN ako na Mestskom úrade v Nových Zámkoch. Je mi naozaj ľúto, že v 21. storočí sa v civilizovanej spoločnosti mohlo niečo takéto stať. Slovensko má opäť jedno smutné prvenstvo.“
Toľko Ján Mitáč, historik Ústavu pamäti národa.
■ IGNORANTSTVO A NEÚCTA
Pamätník – socha legionára – bol postavený v roku 1936 na pamäť obetiam niekoľkých národností , okrem Čechov, Moravanov, Slovákov, Rusov a Nemcov, tiež na pamäť Maďarom, ktorí v bitke pri Nových Zámkoch padli. Webová stránka mesta Nové Zámky uvádza oslavy 250. výročia oslobodenia spod nadvlády Turkov z roku 1935 a potom Pospíšilovu sochu Bernoláka, kodifikátora spisovnej slovenčiny – pravda bez toho, že ju odhalil čs. predseda vlády Milan Hodža, bolo to v roku 1937 –, ale nie je tam nijaká zmienka o pamätníku legionárom! O obnove pamätníka a sochy nehovoria ani terajšie medializované vyjadrenia predstaviteľov mesta.
Úplne nový obrat dostala však kauza, keď sa spoločnosť M. R. Štefánika obrátila na české ministerstvo obrany. Česká strana prostredníctvom hovorcu ministerstva Jana Pejšeka dúfa, že súčasný nelichotivý stav sa čo najskôr zlepší, a pamätník bude opäť dôstojným pietnym miestom pripomínajúcim vojnové obete z radov Čechoslovákov i iných národov. Všetko podľa hesla, že „padlý vojak nie je nepriateľ a treba mu zaistiť dôstojné miesto posledného odpočinku“, uviedol Pejšek v ostrej reakcii na medializované informácie, že mesto Nové Zámky zničilo pamätník obetiam z obdobia prvej svetovej vojny.
Mesto informovalo, že cintorín obnovuje. Plánuje osadiť nový pamätník, na ktorom budú tabule s menami padlých a nové obruby hromadných hrobov. České ministerstvo obrany dostalo v uplynulých mesiacoch (!) informácie o stave pamätníka od Nadácie Milana Rastislava Štefánika aj od súkromných osôb.
Prípadu sa ujala predsedníčka českej časti Spoločnej česko-slovenskej medzivládnej komisie pre starostlivosť o vojnové hroby z ministerstva obrany a napísala list, ktorý adresovala predsedovi slovenskej časti komisie. Upozornila na aktuálny stav a žiadala informácie o tom, ako sa celá vec rieši. Ako píše Pejšek: „Dvadsiateho siedmeho mája sme dostali odpoveď z Ministerstva vnútra SR. Informujú nás, že v tomto prípade došlo k pochybeniu zo strany mesta Nové Zámky, ktorý je ako vlastník pozemku primárne zodpovedný za starostlivosť o vojnové hroby, a zainteresované zložky už začali pracovať na náprave.“
■ VRCHOL ĽADOVCA
Ministerstvo vnútra SR sa vo svojom stanovisku pre médiá vyjadrilo, že mesto nekonalo v súlade so zákonom o vojnových hroboch, keď nepožiadalo o prestavbu vojnového pamätníka ministerstvo vnútra a bez schválenia začalo stavebné práce. Obvodný úrad Nitra vyzval listom z 24. mája mesto na okamžité zastavenie stavebných prác a zaslanie písomnej žiadosti o obnovu spolu s projektom ministerstvu vnútra na odsúhlasenie. Zároveň začal proti samospráve konanie podľa zákona o vojnových hroboch, v ktorom hrozí pokuta do 16 596 eur.
Faktom však je, že toto je len vrchol ľadovca – na celom juhu Slovenskej republiky sa množia rôzne pamätníky, ktoré majú jednoznačne vytlačiť kľúčové skutočnosti z československých a slovenských dejín. Prípad Nové Zámky by mal byť začiatkom trvalého záujmu verejnosti, nevládnych organizácií a úradov, aká je vlastne situácia pamätníkov v južnej časti Slovenskej republiky, osobitne pokiaľ ide o obdobie maďarskej okupácie po Viedenskej arbitráži a o obdobie boja pri vzniku Československej republiky a vojny s červenými gardami maďarských boľševikov. Tému budeme trvalo sledovať.
Poslanci Nových Zámkoch vyšli na poslanecký prieskum k mieste pamätníka, aby sa na vlastné oči presvedčili, ako to tam vyzerá. Tabuľa je iná ako pôvodne z roku 1936 od autora Štefunka.
■ POSLANECKÝ PRIESKUM
V široko a medzinárodne medializovanom prípade piety k padlým legionárom a padlým v prvej svetovej vojne a po nej v bojoch o Nové Zámky doteraz nezaznel hlas tamojších matičiarov. Pritom Miestny odbor Matice slovenskej má v Mestskom zastupiteľstve (MsZ) Nové Zámky silnú zostavu: predsedníčka MO MS PaedDr. Mária Malperová, bývalá podpredsedníčka PaedDr. Jana Garajová aj súčasná podpredsedníčka PaedDr. Anna Rošková a predseda dozorného výboru Ing. Ľuboš Ivan. Redakcia sa obrátila na primátora mesta Gejzu Pischingera, na prednostu MsZ Petra Ágha, ale odpoveď a najnovšie informácie sme dostali práve od miestnych matičiarok a nie od úradov. Napriek nepríjemným situáciám v posledných mesiacoch a medializácii momentálny stav je síce ešte pred kolaudáciou, pietne miesto je dôstojné, úprava okolia vhodná. Na čiernych mramorových tabuliach je vytesaných 203 mien padlých v rokoch 1914 – 1919 rôznych národností. Teraz im už len dopriať večný odpočinok.
Aký je teda skutočný stav teraz, prakticky v polovici júna, a ako to rezonuje v matičnej verejnosti? Po poslaneckom prieskume, na ktorom sa zúčastnili poslanci Slovenskej koalície, vrátane viceprimátora, jeden nezávislý poslanec, šéfredaktor regionálnych novín a správca cintorína, sme boli veľmi milo prekvapení tým, čo sme videli. V krásne upravenom prostredí, kde tráva ešte nevystrčila ani hlávku, v strede stojí netypický pamätník s piatimi hranolmi postavenými z neveľkých kvádrov, z ktorých stredný je pokrytý mramorovou doskou slúžiacou na kahance a sviečky a okolo neho sú ďalšie štyri pokryté rovnakým mramorom, len šikmo položeným k návštevníkom. Na nich sú vyryté mená padlých vojakov v 1. svetovej vojne v okolí Nových Zámkov v rokoch 1914 – 1918.
Je zaujímavé, že v hrobe číslo 1 sú mená vojakov, ktorí padli v roku 1919. Z nich je po dva razy napísané Neznámy ČSR, ďalej Traja neznámi legionári ČSR a Jeden neznámy legionár ČSR. Pri všetkých menách na tejto tabuli je rok 1919, teda obdobie po 1. svetovej vojne. Boli to všetko legionári. S výnimkou jediného vojaka, ktorý bol z Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS).
V hrobe č. 3 sú vojaci, ktorí padli v 1. svetovej vojne v okolí Nových Zámkov, 53 neznámych vojakov rôznych národností, ktorí položili životy v rokoch 1914 – 1918, a padlí v roku 1919 v piatich veľkých rakvách. Okrem nich je na tabuli ďalších 39 mien vojakov. Tí z roku 1919 tiež nepadli v 1. svetovej vojne. To už bolo rok po nej. Jednoznačne to boli legionári! Okrem toho v roku 1915 ČSR ani nebola a pri mene padlých v roku 1915 je napísané ČSR! Dve tabule sú popísané menami vojakov, ktorí padli v 1. svetovej vojne v okolí Nových Zámkov. Niektorí dokonca v roku 1924!
■ SÚSOŠIE CHÝBA
Na pôvodných miestach sú postavené štyri vyvýšené spoločné hroby, ktoré sú vyložené rovnakým materiálom ako pamätník a posypané bielymi kamienkami. Na nich sú položené vence. Cestičky medzi pamätníkom a hrobmi dotvára biely štrk. Pekný obraz, dobrá remeselná práca, pochvala stavbárom a konečne aj úcta tým, ktorým patrí. Aj keď tento moderný pamätník nemá ani náznak podoby pôvodného pamätníka s figurálnym súsoším, ktoré vytvoril akademický sochár Fraňo Štefunko. Pamätník legionárov je však iná história. Pri prvom pokuse na jeho obnovenie sa v meste zdvihla vlna nespokojnosti a predstavitelia sa zľakli petície, ktorú podpísalo 500 obyvateľov z vtedajších 43 500 obyvateľov Nových Zámkov. Návrh na postavenie pamätníka bol stiahnutý z rokovania a odsúhlasilo sa 50 000 vtedajších korún na pamätnú tabuľu. Namiesto odhalenia však bola blamáž. Situáciu vysvetlil prednosta MÚ tak, že dodávateľ nedodržal dohodnuté podmienky.
Všetci si toto miesto pamätáme tak, že na hroboch rástol orgován zmiešaný s trávou. Obraz sa zmenil určite na lepší. Skutočne je to dôstojné, výtvarne a esteticky zladené miesto s výborne architektonicky riešenou štruktúrou. Škoda, že s množstvom otázok. Prečo sa všetko zrovnalo so zemou? Prečo sa o tom nerokovalo?
Problémom je aj to, že ani poslanci nevedia, kto pamätník navrhol, kedy bolo verejné obstarávanie, koľko to bude stáť. A koľko mesto zaplatí za zbúranie a stavbu bez povolenia. To už naše médiá signalizujú. Tieto otázky máme pripravené pre primátora mesta. A zaujímajú aj matičnú verejnosť, ale nielen ju. Mnohí sa nás pýtajú.
■ CHCÚ PRAVDU
Poslanci chcú poznať pravdu, ale kde je? Správca cintorína nevie zodpovedať na naše otázky. On sa stará o to, aby hrobové miesta boli v takom stave, ako si zomretí či padlí zaslúžia. Stará sa o to, aby administratívne bolo všetko v poriadku. Mená týchto padlých vojakov v počítači údajne doteraz nemali. Vedel len o tom, že boli do štyroch hrobov exhumovaní v roku 1926. Ich mená sa doplnili iba nedávno. Treba však uznať, že rýchlosť výstavby pamätného miesta bola priam kozmická. „Kiež by sa takouto rýchlosťou stavali na Slovensku diaľnice,“ bolo zbožným želaním prítomných.
Kto vlastne spravuje webovú stránku mesta a je prijateľné alebo neprijateľné, ako sa éra vzniku ČSR, pomníka a hrobov, pripomínajúcich toto obdobie, prezentuje? Odpovedá Ing. Vladimír Vrzák, vedúci odboru informatiky, zamestnanec mesta: „Osobnosti slovenských dejín, významné štátne sviatky v meste, konferencie k významným udalostiam a výročiam zastrešuje Miestny odbor MS. Primátor mesta sa na nich zúčastňuje, aktívne prispieva príhovormi, mesto finančne prispieva na činnosť D MS v Nových Zámkoch. V blízkej budúcnosti pripravujeme konferenciu o vojnových hroboch, aby boli ľudia informovaní z odbornej stránky. V roku 2009 pri odhaľovaní tabule sme už takúto konferenciu mali, ale bola zameraná najmä na vysvetlenie kto a čo boli legionári. Teraz sa chceme venovať hrobom padlých legionárov a pamätníkom u nás.“
■ VYŠE STOROČNÝ PROBLÉM
Legionári sú, boli a mám veľmi silné tušenie, že aj v budúcnosti budú problémom viacerých obyvateľov nášho mesta. Problém bol nielen s hrobmi, ale už oveľa skôr, v roku 2006, keď sme sa rozhodli umiestniť niekde v meste pamätnú tabuľu venovanú spomienke na padlých legionárov. Na základe návrhu poslancov VÚC za Novozámocký okres, ktorí boli a aj v súčasnosti sú poslancami MsZ, a po rokovaniach s primátorom MsZ rozhodlo, že bola schválená dotácia na tabuľu, ktorá bude umiestnená na budove Domu kultúry na Hlavnom námestí.
Predtým však na základe žiadosti SHO bolo v odborných komisiách pri MsZ i v mestskej rade a v mestskom zastupiteľstve schválené postavenie súsošia padlým legionárom. Keďže občania maďarskej národnosti spísali proti pamätníku petíciu, napriek schváleniu v zastupiteľstve primátor uznesenie nepodpísal. Mesto bolo rozdelené na dva tábory . Problémom bola aj vysoká cena pamätníka. Aby sa vášne upokojili, zvolil sa lacnejší variant – tabuľa. Ale aj jej história je zahmlená. Redakcia SNN ďakuje miestnym matičiarom za prvé informácie z prvej ruky a vyjadruje všestrannú podporu ich práci v meste a najmä v MsZ. Túto problematiku budeme trvalo sledovať.
Druhá časť príspevku na základe informáci Dr. Márie Malpertovej a Dr. Jany Garajovej redakčne upravil D. D. Kerný.