Dunajské prietoky prekonali všetky historické záznamy o doterajších povodniach
Storočná voda znovu ničila – už po jedenástich rokoch
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ - Foto: Emil SEMANCO
Škody po minulotýždňovej povodni sú na Slovensku v porovnaní s Českom, Nemeckom a Maďarskom oveľa nižšie. Potvrdil to aj premiér Robert Fico, ktorý vyhlásil, že následky sú „ničím“ v porovnaní so susedmi. Bratislavu zachránili protipovodňové bariéry, potvrdila sa aj opodstatnenosť vodného diela Gabčíkovo, ktoré zadržalo obrovskú masu kulminačnej vlny smerujúcej ďalej na juhovýchod. Napriek tomu juh Slovenska prešiel tvrdou skúškou a ľudia, ktorým zatopilo domy od Devína po obec Chľaba, majú na škody a následky povodne svoj názor...
Povodeň prišla po Dunaji z Nemecka a Rakúska, na našom území zasiahla územia v povodí riek Morava, Dunaj, Malý Dunaj, Váh, Hron a Ipeľ. Hydrologické opatrenia tretieho stupňa pred povodňami prežívali občania v okresoch Malacky, Bratislava, Senec, Dunajská Streda, Komárno a Nové Zámky. Parametre kalamity prekonali všetky porovnateľné veličiny s povodňou z roku 2002. Dunaj v Bratislave kulminoval vo štvrtok 6. júna, keď v hlavnom meste dosiahol rekordnú hladinu 1 032 centimetrov. Vtedy medzi 15. a 16. hodinou namerali priamym meraním z Mosta SNP v Bratislave prietok 10 540 metrov kubických za sekundu, čo predstavuje historicky najväčší priamo nameraný prietok na Dunaji v Bratislave.
■ POLICAJNÉ ALARMY
Bratislavská polícia na rozdiel od polície v povodňami sužovaných niektorých mestách v Nemecku alebo Českej republike nezaznamenala prípady krádeží, rabovania alebo poškodzovania majetku či inú trestnú činnosť v súvislosti s povodňovou kalamitou. „Oznámenie o trestnej činnosti v súvislosti s povodňovou situáciou sme v bratislavských okresoch neprijali,“ uviedla hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru P. Hrášková. Podľa hovorkyne Hasičského a záchranného zboru S. Jančovičovej hasiči museli v Devíne evakuovať do bezpečia dvadsaťpäť osôb, medzi ktorými bolo aj jedno dieťa. Vojenský vrtuľník z Devína prevážal do nemocnice na Kramároch matku s chorým trojmesačným dieťaťom. V piatok 7. 6. po kulminácii Dunaja v Bratislave zmobilizovali záchranárov traja muži, ktorí sa rozhodli v rozvodnenom veľtoku dokázať svoje plavecké schopnosti. Je to ilustrácia toho, že obyvatelia hlavného mesta brali povodeň skôr ako atrakciu než vážnu hrozbu...
Bratislavu i Devín ochránili mobilné ochranné hradenia inštalované po povodní v roku 2002 napriak faktu, že voda bola ešte vyššia ako vtedy.
■ ŠKODY A HROZBY
Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) keď už voda klesala v Devíne i Bratislave a Morava klesala na Záhorí, hladina Dunaja naopak stúpala v Gabčíkove, v Medveďove, Komárne a v Štúrove. Rozvodnený veľtok na južnom Slovensku postupne kulminoval do nedele 9. júna. Pár dní predtým ľudia na južnom Slovensku pocítili slabé zemetrasenie, ktorého epicentrum bolo v Maďarsku. Čo by mohlo prísť po povodni, zemetrasení a rátaní skutočných následkov?
Zaplaveným územiam po opadnutí vody hrozí kalamita z premnožených komárov. Predpokladá to odborník na tropickú parazitológiu z Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty UK Nasir Jalili. Všetko bude podľa neho závisieť od teploty vonkajšieho prostredia. „Ideme do leta. Preto predpokladáme veľkú kalamitu vo všetkých častiach, kde sa dostala voda. Postihne to okolie Dunaja od Devína až po obec Chľaba v Novozámockom okrese. Týka sa to aj okolia Váhu od Kolárova po Komárno. To je môj odhad a na toto musia byť kompetentné orgány pripravené. Bolo by dobré vytvoriť pracovnú skupinu a keď sa urobí monitoring, uvidí sa, kde bude potrebný postrek.“
Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) zvýšený výskyt komárov býva zaznamenaný obvykle dva až tri týždne po opadnutí vysokej hladiny vody. „Vývoj situácie vopred ťažko odhadnúť, závisí od klimatického vývoja, ale aj vykonávaných opatrení po povodniach,“ dodala hovorkyňa ÚVZ Lenka Skalická.