Nebezpečenstvo, že európske peniaze v gréckej čiernej diere
Jozef HAJSTER
Padne, či nepadne Grécko? To je kľúčová otázka, na ktorú by mali dať odpoveď nasledujúce týždne. Malo by to závisieť od toho, či nová vláda akceptuje úsporný balík vo výške 11 miliárd eur, lebo to je podmienka pre poskytnutie ďalšej medzinárodnej finančnej pomoci. Či to bude platiť aj po voľbách, uvidíme. Nová vláda bude najskôr žiadať zmäkčenie podmienok, tak to mali vo volebných programoch všetky grécke politické strany okrem radikálne ľavicovej SYRIZY Alexisa Tsiprasa, ktorá žiadala zmazanie dlhov.
Ak k dohode nedôjde, môže nastať grexit (prezývka gréckeho odchodu z eurozóny) a drachmageddon (prezývka pre bankrot odvodená od pomenovania pre koniec sveta a bývalej gréckej meny drachmy). Katastrofa však aj nemusí nastať, pretože nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá je hlavným architektom záchrany, už opakovane vyhlásila „som rozhodnutá a odhodlaná Grécko v eurozóne udržať“. Nepovedala však, ako si to predstavuje.
- ZJEMNENIE PODMIENOK?
Jeden z piatich členov ekonomickej rady, čo je poradný orgán nemeckej vlády, vyhlásil, že podmienky poskytovania finančnej pomoci z eurovalu a od Medzinárodného menového fondu (MMF) sú „tvrdé a vychádzali z príliš optimistického odhadu hospodárskeho rastu Grécka“. Je to náznak zmiernenia tvrdých podmienok? Ak áno, tak v tom prípade by sa teraz grexit ani drachmageddon pravdepodobne nekonal. Pre Grécko by to bola určite úľava, ale malá, lebo zďaleka nemá na to, aby bez zahraničnej finančnej pomoci malo dostatok likvidity na svoje prežitie. Reálny nie ani predpoklad, že bude niekedy schopné svoje dlhy splácať. Zhodujú sa na tom ekonómovia stojaci mimo vlád. Aby obrat mohol nastať, potrebný je návrat na trajektóriu ekonomického rastu. To je však v nedohľadne. Zároveň dodávajú, že jediná možnosť ako mu pomôcť, aby sa vzchopilo, je odpísanie ďalšej veľkej časti jeho megadlhov.
- PESIMISTICKÝ SCENÁR
Pesimistický scenár podporuje aj fakt, že eurozóna pumpuje do Grécka miliardy eur už dva roky, ale na jeho dlhu sa nič nezmenilo, akurát že neskrachovalo. Nerobí sa nič iné ako to, že staré dlhy sa splácajú novými. Preto to nie je nič iné, len veľmi drahé kupovanie času. Veriteľské banky už odpísali viac ako 50 percent svojich pohľadávok, dlh je však stále na úrovni 160 percent HDP a jeho výška viac ako 360 miliárd eur. Grécko jednoducho nemá z čoho vytvoriť potrebné finančné zdroje, lebo už piaty rok je v recesii. Tento rok by malo podľa Európskej komisie jeho hospodárstvo klesnúť o 4,8 percenta HDP. Na budúci rok síce eurokomisia predpovedá nulu, ale to je vo hviezdach a zrejme to nie je nič iné ako zámerná optimistická kamufláž pre upokojenie finančných trhov.
- KATASTROFICKÝ SCENÁR
Okrem pesimistického scenára nie je vylúčený ani katastrofický. To v prípade, ak by Grécko zbankrotovalo. Podľa výpočtov analytikov finančnej skupiny Nomura publikovaných v Sme by sme v prípade drachmageddonu prišli na Slovensku o 2,5 miliardy eur. V prepočte na bývalé koruny je to astronomická suma 63 miliárd! Inštitút INESS napočítal 1,5 miliardy eur. To sú celkové sumy. Inštitút finančnej politiky ministerstva financií 775 miliónov eur, ale len za prvé dva roky. Pre mnohých je však iste nemilým prekvapením zistenie, že by sme museli zaplatiť aj svoj podiel za dlhy poskytnuté Európskou centrálnou bankou a MMF, pretože o tom sa doteraz verejne vôbec nehovorilo. Na pretrase boli len eurovaly. Na povrch vyplávalo aj to, čo doteraz vedeli len zainteresovaní slovenskí politici a bankári, a tým je fakt, že 1,3 miliardy by bola strata Národnej banky Slovenska! Prekvapením je aj to, že táto suma je vyššia ako tá, ktorú by sme museli splácať za dlhy z dočasného eurovalu vo výške 824 miliónov eur. Summa summarum, každého obyvateľa Slovenska by podľa analytikov Nomury grécky bankrot stál 450 eur. Ministerský inštitút hovorí o sume 251 eur, ale tá vychádza zrejme len z prípadných strát za prvé dva roky.
Problém Grécka treba však s konečnou platnosťou rozseknúť. Katastrofický scenár v prípade drachmageddonu a grexitu by bol pritom návrat z kratšej cesty. Pretože, ak by sme do Grécka nalievali ďalšie stovky miliárd eur za predpokladu, že Grécko ich nebude schopné splatiť, poskytovanie ďalších pôžičiek by nebolo ničím iným ako trestuhodným vyhadzovaním peňazí do čiernej diery.