Kedysi sa topili v zlate


Peter JÁNOŠÍK

Dvanásta ekonomika sveta – Španielsko – požiadalo eurozónu o pomoc pre svoje banky. Informoval o tom španielsky minister hospodárstva Luis de Guindos. Eurozóna oznámila, že Madridu poskytne až 100 miliárd eur, a tak sa Španielsko po Grécku, Írsku a Portugalsku stalo štvrtou a najväčšou krajinou eurozóny, ktorá bola nútená požiadať o zahraničnú finančnú pomoc.

         Španielska ekonomika je štvrtá najväčšia v eurozóne a dvanásta na svete. Prípad Španielska je však trochu iný, pomoc by pri tejto krajine na rozdiel od Grécka, Írska a Portugalska mala smerovať iba do bankového sektora. Španielsky bankový sektor, a najmä menšie sporiteľne zvané cajas, tvrdo doplácajú na krach realitného trhu v roku 2008, po ktorom bankám zostali nedobytné úvery a ďalší problémový realitný majetok (pozemky, budovy) za 184 miliárd eur (asi 4,6 bilióna Sk). Ceny nehnuteľností klesli od roku 2008 o 25 percent a pokles bude podľa odhadov pokračovať. Jedným z problémov Španielska je, že práve stavebníctvo a nadväzujúce odvetvia majú vysoký podiel na národnom dôchodku, a realitná kríza tak mala v krajine silnejší dosah než v rade iných štátov. Jedným z dôvodov realitnej bubliny boli nízke úroky po prechode na euro v roku 2002, čo viedlo k neúmernému zadlžovaniu. Vláda už finančný sektor tri razy reštrukturalizovala, naliala do systému 18 miliárd eur a prevzala päť bánk. Podľa odhadov bude Španielsko potrebovať na sanáciu bánk 50 až 60 miliárd eur (až 1,5 bilióna Sk), podľa iných odhadov až 100 miliárd eur.

           Španielska ekonomika navyše zápasí už druhý raz za ostatné tri roky s recesiou. Za celý minulý rok síce HDP ešte stúpol o 0,7 percenta, v tomto prvom štvrťroku klesla ekonomika o 0,3 percenta, čo je rovnaké tempo prepadu ako v minulých troch mesiacoch. Pritom v rokoch pred príchodom krízy v roku 2008 ekonomika rástla pravidelne v priemere o vyše tri percentá. Španielsko tiež trápi najvyššia nezamestnanosť zo štátov EÚ, ktorá v apríli predstavovala 24,3 percenta. Priemer v EÚ je pritom 10,3 percenta. Dôvodom vysokej nezamestnanosti je okrem ekonomických problémov aj veľká ochrana pracovného trhu a moc odborov, takže rad firiem iba opatrne prijíma nových pracovníkov, či sa ťažko zbavuje tých nadbytočných.

Za prepadom ekonomiky je najmä pokles domáceho dopytu, čo je podľa ekonómov dôsledok hlbokých rozpočtových škrtov a ďalších úsporných opatrení. Rozpočtový deficit bol vlani 8,9 percenta HDP. Štátny dlh minulý rok predstavoval 68,5 percenta, čo je oproti daktorým krajinám v EÚ priaznivý ukazovateľ, podľa aprílových odhadov sa však teraz priblíži k 80 percentám HDP a dosiahne tak najvyššiu úroveň od roku 1990. Úlohu v zadlžení hrajú aj „nedisciplinované“ autonómne oblasti. O pomoc požiadalo štát napríklad aj najbohatšie Katalánsko. Problémov Španielska je teda dosť. Či ich spomínaná 100-miliardová injekcia vyrieši, ukáže vývoj aj inde v Európe.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.