Pomalosť Bruselu sa stala globálnym rizikom


grécko štvorecGrécke voľby vrásky neodstránili: otázne je, či vláda vydrží štyri roky

Dušan D. KERNÝ

Výsledky gréckych volieb a zostavenie vlády vyvolávajú otázky nielen o vývoji v helénskom štáte, ale aj o európskej realite a slovenskej osobitne. Grécko prežilo za tri mesiace dva plebiscity, s krízou sa za ten čas nepohlo. Podmienky, ktoré pod nátlakom prijalo, sú nielen tvrdé, ale dnes aj nesplniteľné.

Čo možno očakávať po voľbách od vládnych strán, ktoré túto krízu spôsobili (PASOK), alebo od strán, ktoré predtým len pod veľkým donucovacím nátlakom (konzervatívna Nea Democratia) program drastických opatrení na oddlženie štátu prijali? Nejde len o to, čo môže Grécko, ale čo zmôže nekvalitný krízový manažment bruselskej eurokomisie.

BRUSELSKÁ PRAX

Voľby ukázali aj starú bruselskú prax – tak ako v prípadoch referend vo Francúzsku, v Holandsku či v Írsku v iných závažných európskych otázkach – museli sa opakovať, aby sa dosiahol „bruselský“ výsledok. Gréci za rýchle zostavenie novej vlády a prijatie podmienok „trojky“ EÚ, centrálnej eurobanky a Medzinárodného menového fondu (MMF) ihneď požiadali o nové rokovanie. O podmienkach, ktoré tie isté strany, isteže pod nátlakom, už raz prijali. Na všetkých tlačí čas. Bez prísunu vyše jednej a pol miliardy eur už v júli nebude môcť grécky štát fungovať. Lenže miliardy potrebné pre chod Grécka možno prisúvať len ak bude môcť dlhodobo splácať dlhy, a to pre MMF je okolo 120 percent hrubého ročného dôchodku (HDP). Lenže ten je dnes 167 percent bez výhľadu na rýchle zlepšenie. Preložené do slovenčiny to zrejme znamená, že Európska únia, eurozóna, teda aj Slovensko, budú musieť nájsť spôsob, ako „zatiahnuť“ alebo „ kreatívne vyriešiť“ tento rozdiel.

EURÓPA AKO RIZIKO

grécke voľbyNemecko smečovalo prostredníctvom vyhlásenia kancelárky A. Merkelovej: podmienky boli raz už vyrokované, prijaté a niet čo meniť. Ale medzitým sa už otvorene, bez obalu hovorí, že európska politika je o vzájomnom vydieraní a čaká sa na to, kedy Berlín cúvne. Medzinárodné inštitúcie priznávajú, že ani miliardy odhadované pre Grécko do roku 2014 nebudú stačiť – „medzera“ v dnešných odhadoch a budúcej realite sa odhaduje na desiatky miliárd. Predstavitelia novej vládnej koalície žiadajú, aby sa škrty neodohrali na úkor „chudobnej časti obyvateľstva, ktorá žije v biede ako v rozvojovej krajine“.

V takejto situácii zo Svetovej banky počuť: „Svet sa pozerá na Európu a očakáva od nej riešenia.“ Európa je pod americkým tlakom, lebo „Európa sa stala rizikovým faktorom pre globálnu ekonomiku“. Predseda eurokomisie J. Barosso na stretnutí svetových politikov G-20 len chabo namietol, že finančná kríza vznikla v USA a on neprišiel počúvať kázania. Kríza však trvá tri roky. Oprávnená otázka znie – Grécko je toho príkladom – aká je schopnosť eurokomisie manažovať krízy? Prezident EÚ van Rompuy na stretnutí G-20 zoširoka argumentoval:, „EÚ teraz opravuje svoju vnútornú nerovnováhu, cesta a smer je veľmi jasný a každý vie, čo má robiť, aj keď sa neprijmú konečné rozhodnutia.“ Preložené do slovenčiny: úsporná cesta eurozóny vyžaduje fiškálnu úniu, bankovú úniu, zaznievajú aj požiadavky spoločného európskeho trhu pracovných síl, jednoznačná podpora konkrétnych štátnych výdavkov ako reakcia na zhoršujúce sa pomery v globálnej ekonomike.

NAPÄTIE POKRAČUJE

Celá scéna po gréckych voľbách sa teda odohráva v napätej atmosfére: napr. Španielsko chce získať úvery; na trhu na desaťročné dlhopisy po prvý raz od vzniku spoločnej meny euro úroková miera prekročila sedem percent. Teda sledujeme možný zrod ďalšieho eurodlžníka, z ktorého sa môže drať koža.

Už dnes je zrejmé aj na Slovensku, že Grécko nie je schopné splatiť svoje dlhy a vymáhanie celého dlhu nemá zmysel. Gréci to vedia tiež, dostanú úľavy, nesplatia všetko. Nad novou gréckou proeurópskou koalíciou visí Damoklov meč: radikálna ľavica má voličov v najproduktívnejšom veku a masu mladých nezamestnaných, tvrdé jadro doterajších protestov a štrajkov. Vydrží s tým nová, z donútenia proeurópska vládna koalícia štyri roky?

Európa sa pritom bude meniť. Pre Slovensko sa po prvý raz otvára možnosť nielen súhlasiť s najmocnejšími, ale prispieť vlastným názorom. A to aj v posúdení zmien v Únii, tlaku na byrokraciu, ktorá nie je na úrovni krízy, ale aj v neortodoxnom hľadaní obchodov mimo zóny eura, kde ekonomika rastie. Nachádzame sa vo svete piatich kríz, zhoduje sa európska ekonomická tlač: kríze eurozóny, dlhovej krízy, krízy ekonomického rastu a krízy nízkej konkurencieschopnosti, protekcionizmu a zlyhania schopnosti regulovať bankový systém.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.