Kríza spojila banky – rodí sa finančná únia

Ivan BROŽÍK

Na sklonku uplynulého týždňa sa z Bruselu rozletela správa, ktorej málokto z laikov venoval pozornosť. Stretnutí šéfov štátov už bolo veľa a plánov na záchranu eurozóny tiež toľko. Vždy bez  výraznejšieho pozitívneho efektu na krachujúce ekonomiky.

Za významný zvrat možno očakávať oslabenie doteraz neotrasiteľnej pozície Angely Merkelovej. A tak plamenné nie eurobondom v podobe výroku kancelárky Angely Merkelovej vošlo už do zabudnutej histórie. Jej Nemecko však doteraz obetovalo najväčší záväzok v záchranných mechanizmoch eura.

• ZLOŽÍME SA NA BANKY

Ďalšou pozoruhodnosťou je dohoda, že štáty s problémovými ekonomikami si nebudú musieť požičiavať na záchranu „svojich“ kapitálovo podvyživených bánk, ale tie dostanú finančnú injekciu priamo z dočasného a  aj trvalého eurovalu. Štáty Únie sa tak mohli dohodnúť na tom, že sumu 120 miliárd eur poskytnú na programy podpory ekonomického rastu a tvorby nových pracovných miest. Aj v tomto zostala Merkelovej téza o škrtoch a žiadnych prorastových výdavkoch prehlasovaná francúzskymi národnými farbami. Pre Slovensko je mimoriadne zaujímavé, že posledný júnový samit prijal mechanizmus, na základe ktorého sme získali najlepšieho ručiteľa, akého sme mohli nájsť. Za naše pravidelné štátne pôžičky na financovanie štátneho dlhu bude totiž ručiť priamo Európsky stabilizačný mechanizmus – ľudovo euroval. Je to ako získať lukratívneho ručiteľa za úver, ktorý by človek bez neho od žiadnej banky nedostal. A zníži sa tak aj nákladovosť splátok, pretože percentá pôžičiek budú nižšie ako teraz, keď atakujú hranicu 7 percent. Na druhej strane – prvý krok k bankovej únii – minimálne v podobe centrálneho dozoru nad kondíciou bánk, je už na svete. O ňom bude už len krôčik k únii fiškálnej. A to je kus štátnej suverenity, ktorú položíme na oltár Európskej únie. Pre úplnosť a presnosť, Únia samotná požaduje, aby sa do centrálnych rozhodovacích procesov už v blízkej budúcnosti intenzívnejšie zapájali národné parlamenty.

• ÚLOHA EUROPOSLANCOM

Vodcovia európskych štátov sa dohodli na tom, že by sa mali zaktivizovať aj poslanci európskeho parlamentu. A to s cieľom zvýšiť informovanosť ich kolegov v národných parlamentoch a cez nich aj občanov. Orgány Únie vidia totiž obrovské riziko v tom, že na národných úrovniach sa o dianí a plánoch európskych centrál nevie takmer nič. Pri troche predstavivosti by to mohol byť začiatok procesu, na konci ktorého nebudú europoslanci v nejakom umelo vytvorenom parlamentnom telese, ale zástupcovia občanov, volení do národných zastupiteľstiev ako súčastí jedného celoeurópskeho.