Odišiel štátnik, ktorý ovplyvnil vývoj v celej Latinskej Amerike
O slávu ho nepripravila ani smrť
Peter JÁNOŠÍK – Foto: theprisma.co.uk
Venezuelský prezident Hugo Chávez mal ešte veľké plány, ale osud rozhodol inak. Venezuela a veľká časť Latinskej Ameriky sa bude musieť obísť bez neho. Má sa čoho držať, veď nebohý zanechal podnetný odkaz a kus práce na poli pozdvihnutia života prostých Venezuelčanov. Strojca socializmu 21. storočia sa stal strašidlom západnej pologule a USA.
Ako sa fenomén Hugo Chávez zrodil? A prečo ho o slávu nepripravila ani smrť? Odporcovia ho nezničili ani pučom, ani generálnym štrajkom. Do jeho nástupu do politiky sa vo Venezuele pri moci striedali zástupcovia kresťanských a sociálnych demokratov podľa toho, ktorým sa podarilo kúpiť si viac hlasov. Politici rozhajdákali a nakradli miliardy petrodolárov a na zlepšenie kvality života rýchlo rastúcej populácie nechávali odrobinky. V roku 1998 únava z dvojstraníckeho systému dosiahla vrchol. Občania chceli ku kormidlu štátu dakoho mimo straníckych štruktúr. Nakoniec siahli po neúspešnom pučistovi z roku 1992 – Hugovi Chávezovi.
■ SO ŽELEZNOU RUKOU
Výrečný, mladistvo pôsobiaci, s aurou väzneného hrdinu – taký bol v očiach ľudu. Po neúspešnom štátnom prevrate vzal všetku zodpovednosť na seba. Hugo Chávez mal byť tým, čo železnou rukou zavedie poriadok. Voliči od neho očakávali, že zatočí s korupciou, povyhadzuje premnožených úradníkov a peniaze z ťažby ropy investuje do infraštruktúry. Jeho sľuby o veľkých zmenách, ktoré urobí na prospech chudobných a na úkor bohatých, nebrali prostí občania len ako volebnú rétoriku. Proletariát z predmestí na strmých kopcoch okolo Caracasu aj ľud z vidieka vedel nadchnúť pre politiku. Tí, čo prv boli zaregistrovaní na hlasovanie iba v prípade, že im to zamestnávateľ aj s príkazom koho voliť nariadil, začali voliť z presvedčenia. Jeho vystupovanie proti najväčším ropným spoločnostiam USA sa spočiatku vnímalo ako obyčajné chvastúnstvo. Predsa však dosiahol, že ropa zostala venezuelská.
Urobil poriadok v ropných spoločnostiach, nepredĺžil vysielaciu licenciu znepriatelenej televízii, začal regulovať ceny potravín, znárodňoval, ale najmä pomáhal chudobným: umožnil im prístup k vzdelaniu, k zdravotnej starostlivosti s personálom z Kuby, staval byty pre chudobných, začal budovať štát bez priepastných sociálnych rozdielov.
■ PRÍŤAŽLIVÝ VZOR
Chávezov príklad viedol k sérii víťazstiev ľavicových kandidátov aj v iných štátoch. Vo svojej vlasti nemal konkurenciu. Bol marketingovým majstrom, ktorý si vďaka bezprostrednému správaniu pri kontakte s občanmi a kvetnatej, ale pritom ľahko zrozumiteľnej reči vedel zabezpečiť, aby ho časť ľudí nielen volila, ale aj milovala. Chávez si ctil myšlienky Simóna Bolívara a seba charakterizoval síce ako marxistu, no v prvom rade ako kresťana.
„Kristus nepotrebuje veľvyslanca, žije totiž v ľuďoch a v tých z nás, ktorí bojujeme za spravodlivosť a slobodu pre pokorných,“ znelo jeho krédo. Hugo Chávez vystupoval v úlohe osloboditeľa Latinskej Ameriky (v priamom odkaze na vzor Simóna Bolívara) od vplyvu USA a zahraničných spoločností, na ktoré hľadel ako na zodpovedných za chudobu v regióne. USA označil sa „netvora predstavujúceho kapitalizmus“ a jeho režim nabral kurz v priamom rozpore s politikou USA. Zhoršovanie vzťahov demonštrovalo aj ukončenie tridsaťpäťročnej praxe vojenského výmenného programu medzi obidvoma štátmi. Chávez dokonca neraz pohrozil, že úplne nechá zastaviť dodávky ropy do USA v prípade, že sa USA pokúsia vo Venezuele vojensky zasiahnuť. Keďže Venezuela má významnú pozíciu medzi dodávateľmi ropy do USA, postup USA to podstatne limitovalo.
■ ROZPORUPLNÝ SYMBOL
Chávez sa usiloval o posilnenie svojho vplyvu v Latinskej Amerike tým, že okolitým štátom začal dodávať ropu za výrazne nižšie ceny. V prvom rade však dal do poriadku pomery v ropnom priemysle a nariadil štátnej ropnej spoločnosti vykonávať doplnkové aktivity ako stavbu ciest, import a distribúciu potravín, stavbu dokov, produkciu mlieka atď.
V zahraničnej politike sa orientoval na spoluprácu s Ruskom a ľavicovými juhoamerickými vládami, najmä s Brazíliou a Argentínou. Aj tým bral vietor z plachiet USA. Vladimír Putin označil Cháveza za mimoriadneho muža a iránsky vodca Mahmúd Ahmadínedžád ho nazval „symbolom odporu proti imperializmu“. Chávez bol podľa neho „mučeníkom za dobro národa“. A takým navždy zostane. Muž, ktorý počas svojho 14-ročného politického pôsobenia výrazne ovplyvnil vývoj nielen vo svojej domovine, ale aj v celej Latinskej Amerike a zrejme i v globálnom meradle.