POZNÁMKA
Cyperské účtovanie
Peter JÁNOŠÍK
Európska únia prekročila hranicu – rekvirovanie peňazí uložených v cyperských bankách najprv všetkým a potom tým, ktorí tam majú nad sto tisíc eur – a to hneď v rozmedzí okolo 15 percent – je prekročením hranice tak politickej, ako aj finančníckej a bankovej. Keďže sme s Cyprom v jednej menovej zóne – zóne eura – týka sa to všetkých.
Na Slovensku kríza doterajšieho daňového, finančného a podnikateľského raja – ostrovného Cypru – vyvoláva trojakú reakciu. Najprudšiu zrejme u tých, ktorí majú vklady v cyperských bankách. Podľa vyhlásenia predsedu Slovenskej národnej strany Antona Danka sú ich asi dve tisícky. Predseda SNS sa pritom odvoláva na údaje z vyjadrení predsedu vlády Roberta Fica. Ten, ako konštatuje A. Danko, ešte v júni 2012 podmienil slovenskú pomoc Cypru v kríze informáciami o slovenských vlastníkoch, podnikateľoch, ktorí majú v cyperských bankách kontá alebo vlastnia schránkové firmy.
Európska únia chce odvrátiť bankrot Cyperskej republiky, člena Únie od roku 2004, ostrova, ktorý s necelým miliónom obyvateľov má teraz sekeru vo výške 17 miliárd eur (!) – toľko požadovali pôvodne za svoju záchranu pred bankrotom v Bruseli. Pre obyvateľov päťmiliónového Slovenska je to neuveriteľné – a je zrejmé, že za to prostí obyvatelia Cypru nemôžu. Je to zrkadlo neuveriteľne laxného prístupu Európskej komisie, Európskej únie a napokon zrejme aj Európskeho parlamentu k podmienkam, ktoré na Cypre donedávna tolerovali a prehliadali.
Pre slovenskú politiku je to jednoznačný dôvod žiadať zoznamy a daňovú spoluprácu s cyperskými orgánmi, pokiaľ ide o slovenské firmy na Cypre, a naopak o cyperských podnikateľoch na Slovensku. Pokiaľ ide o výzvu predsedu SNS Antona Danka, aby predseda vlády SR „dodržal svoje verejné vyhlásenie o získaní zoznamu slovenských podnikateľov, ktorí majú schránkové firmy na Cypre“, je to príspevok nielen do politického zápasu, ale najmä dobrá agenda. Vláda potrebuje tlak aj z neparlamentného prostredia. Skutočne vyjasniť a zmeniť pomery v Európskej únii a postavenie národných štátov, schopnosť národných vlád mať informácie týkajúce sa ich ekonomiky je ťah na správnu bránku. Okrem toho vystavuje aj vládnu stranu zodpovednosti, aby netolerovala pomoc podnikateľov alebo firiem prepojených s Cyprom, a na druhej strane, aby sa každá finančná pomoc eurovalu viazala na jasné informácie. Je na neuverenie, že národná vláda sa dlho domáha od potápajúceho sa Cypru informácií z daňovej oblasti, týkajúcich sa slovenskej ekonomiky či finančníctva, a stále ho nemá. Tak ako si naša vláda musí urobiť jasno s Cyprom a Bruselom, slovenský daňový platca si musí urobiť jasno s tým, komu a prečo idú jeho dane. V tomto je výzva predsedu SNS nielen záležitosťou SNS, ale vlastne všetkých, čo platíme dane.
