Ukrajina stojí na križovatke, ako sa rozhodne?
Pouliční bojovníci zvrhli režim
Peter JÁNOŠÍK – Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Krvavé udalosti v Kyjeve priniesli dosť ťažko pochopiteľnú otázku, ako je možné, že jediná zmena stratégie vlády prezidenta Viktora Janukovyča viedla k takej psychóze celého národa, ústiacej do bratovražedného boja. Dosť málo uvážený krok nasmerovať Ukrajinu do Európskej únie a ešte menej uvážené rozhodnutie to odvolať a pripútať sa k Moskve, ktorá poskytla miliardy, kým Brusel iba milióny, viedol k vzplanutiu vášní, ktoré sa normálnou cestou neupokoja zrejme nikdy.
Ukrajinci velebia vlasovcov, ktorých neuznával ani Hitler, ani Stalin, a aj teraz hrozí, že zostanú visieť kdesi uprostred. Krajinu rozdeliť nechcú, ale daktoré regióny už k tomu smerujú... Ukrajina je najväčší európsky štát, pravda, ak nerátame Rusko. A už za socializmu boli Ukrajinci najväčší nacionalisti v Európe. Reminiscencie Malorusov na Veľkorusov preto vždy boli negatívne. Ukrajina je obilnica Európy, jej úrodnú černozem fašisti nakladali na vagóny a odvážali do ríše.
- NOČNÝ MOTÝĽ
Aj preto si časť Ukrajincov verí, že v Európskej únii obstoja. Ibaže leitmotívom klasickej ruskej literatúry je príklad nočného motýľa, ktorého láka plameň sviečky, v ktorom napokon zhorí. Tak ruskí literárni klasici varovali svoju šľachtu, aby nebažila po Západe – vtedy bolo v móde Francúzsko – a držala sa ruskej pôdy a sedliaka. Ukrajinci hrajú vabank – v Únii môžu uspieť, ale môžu aj zhorieť ako onen motýľ. Časť z nich istotne. Už im nejde iba o primknutie sa k Bruselu, ale o likvidovanie celej filozofie vládnutia doteraz zvolených politikov. Nechcú ani Viktora Janukovyča, ani Juliu Tymošenkovú. Najväčší rebel a vodca bojovnej opozície na Majdane Vitalij Kličko má trvalý pobyt v Nemecku a on v marazme, ktorý by Ukrajina mala prekonať na ceste do EÚ, nevidí nijaký problém, najmä keď Brusel otvára svoju náruč.
Ukrajina stojí na historickej križovatke, s akou nemá tento dnes už slobodný národ skúsenosti. Dosiaľ za nich rozhodovali iní, teraz sa musia k tomu pribrať sami. A ukazujú sa im rozličné lákadlá, ktoré v čase, keď štátna pokladnica je prázdna a hospodárstvo zhumpľované, budú pre nich osudné. Americké ministerstvo financií poslalo do Kyjeva skupinu expertov, aby zmapovali ekonomickú situáciu v krajine a ukázali možné východiská, pravda, výhodné pre Spojené štáty americké. Podobne sa správa Európska únia, ktorá už Kyjevu prisľúbila dvadsať miliárd dolárov, ale Ukrajina potrebuje tridsaťpäť miliárd. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov varoval tak USA, ako aj Európsku úniu, aby k Ukrajine nepristupovali systémom, „keď nechcete nás, tak ste proti nám“. Ministerstvo zahraničných vecí USA vzápätí varovalo Moskvu, aby nezasahovala do vnútorných záležitostí Ukrajiny, ale realita je taká, že Rusko má teraz suseda, kde vládne bezvládie a kde sú ohrozené životy a zdravie ruských občanov Ukrajiny.
- MOSKVA NEROZUMIE
Moskva, ale aj demokraticky rozhľadený občan, či už európskeho alebo aj amerického razenia, len ťažko pochopí, že v podstate pár desiatok tisíc demonštrantov zmenilo režim. Janukovyč mal síce totalitné spôsoby, ale bol demokraticky zvolený a napriek tomu, že sa vzdal, chcú jeho hlavu. Ako by postupovali západné demokracie, keby im radikáli a politická opozícia ničili mestá? Náznak toho sme videli na prípade rumunských Rómov, čo sa húfne prisťahovali do Francúzska a vtedajší prezident Sarkozy s nimi nijako nezaobchádzal v rukavičkách. Jednoducho ich z krajiny vyhnal. Pred dvoma rokmi antiglobalistickí aktivisti obsadili Wall Street a štát si celkom hravo s nimi a s ich stanmi poradil. Preto Moskva súčasnému dianiu na Ukrajine nerozumie, pochybuje o legitimite nových ukrajinských predstaviteľov a čuduje sa, že ich v daktorých štátoch uznali. Posledné slová Janukovyča pred rezignáciu boli: „To, čo sa teraz deje v parlamente, je banditizmus. Nie je to opozícia, sú to banditi.“
- NOVÁ CESTA
Zatiaľ na Kryme už mohutnejú hlasy za pripojenie sa k Ruskej federácii. Západ krajiny rúca Leninove sochy a ničí všetky pamiatky na bývalý zväzok s Ruskou socialistickou federatívnou republikou, východ štátu spojivá s Ruskom nehodlá ničiť ani prerušiť. Ukrajinu teraz čaká zložitá cesta k stabilizácii. Bude sa na nej musieť vyrovnať s regionálnymi rozdielmi a ekonomickými problémami. Musí tiež vybudovať nový vzťah s mocným ruským susedom a hlavným obchodným partnerom. Všetko môžu komplikovať osobné ambície jednotlivých predstaviteľov opozície i pouličných bojovníkov za slobodu. V máji sa na Ukrajine uskutočnia parlamentné voľby. Bude zaujímavé sledovať, či sa opozícia dokáže zjednotiť, aby utvorila čo najväčší štít priaznivcom doterajšej vlády najmä z východných regiónov, alebo prevládnu osobné ambície a s expremiérkou bude súťažiť líder strany UDAR Vitalij Kličko. Ukrajina si volí novú cestu.