Prijatie koncepcie Sergeja Kozlíka by mohlo priniesť revolučný zvrat
Europoslanec ako vytrvalý zástanca národného štátu
Dušan D. KERNÝ – Foto: archív SNN
Europoslanca Sergeja Kozlíka v eurokuloároch považujú za schopného a usilovného odborníka. Pre SNN to povedal, samozrejme kuloárne, jeden z najstarších slovenských znalcov inštitúcií Európskej únie. Poslanec S. Kozlík, člen Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE), je členom rozpočtového výboru Európskeho parlamentu (EP), v týchto týždňoch jeho kľúčovej zložky.
Až tlačová konferencia v Bratislave dostala tohto odborníka, bývalého ministra financií, pred mikrofóny novinárov. „Tvorba a schvaľovanie rozpočtu je už prakticky hotová vec. Európska komisia (EK) predložila návrh, rokovali o ňom predstavitelia vlád, teda Rada únie, ale mňa nikto neoslovil, nijaké slovenské či už verejnoprávne alebo súkromné médium. Vystupujú tu na túto tému síce mladí, vzdelaní a inteligentní analytici z rôznych inštitúcií, ale musím povedať, že neraz o tvorbe eurorozpočtu prakticky nič nevedia,“ konštatoval europoslanec Kozlík.
■ ZDROJ OD PRAMEŇA
Znie to neuveriteľne, ale faktom je, že naslovovzatý odborník a človek, ktorý je pri prameni, teda pri všetkom, čo sa „varí“ okolo takej rozporuplnej a konfliktnej témy, ako je nový dlhodobý rozpočet Európskej dvadsaťsedmičky, sa nedostal do slovenských médií, kým na to razantne sám neupozornil. Ak by to nebol urobil, dodnes by bol pre médiá, vrátane verejnoprávnych, „nemý“, dalo by sa rovno povedať – umlčaný. Sergej Kozlík prelomil teda bariéru mlčania a jeho odborný pohľad nepochybne rozširuje obzor tak laickej, ako aj profesionálnej verejnosti. Každá prítomnosť Sergeja Kozlíka na Slovensku zaujme – predtým takisto jednoznačne upozornil na konkrétne podrobnosti nátlaku na privatizáciu, ako toho bol svedkom po svojich pracovných návštevách v USA a vo Veľkej Británii.
■ NESTRATILI PAMÄŤ
S. Kozlík zdôrazňuje, že Európa, európske štáty, európske národy nestratili pamäť. „Európa má pamäť, to je moje kľúčové poznanie,“ konštatoval v rozhovore so zástupcom SNN. „Preto som na jednej strane samozrejme prívržencom ideí národných riešení, riešení národného štátu v rámci Európskej únie, na druhej strane súčasne spoločných hľadaní. Európa národov je a ešte zrejme dlho bude – to vidno aj z terajšieho vývoja. Ak najnovší prieskum ukazuje, že Rumuni sa oveľa väčšmi boja chudoby, ako napríklad Taliani, tak to veľa hovorí práve o pamäti. Ak ide o riešenia, tak aj táto kríza ukazuje, že môžu jestvovať predstavy, ako to riešiť.“
■ CITLIVÁ PROBLEMATIKA
Foto: Europslanec Sergej Kozlík bol aj ministrom financií Slovenska.
„Zastávam názor, že v najcitlivejšej otázke – a tou je poľnohospodárstvo, by tak národné trhy, ako aj spoločný európsky trh mohli čeliť vonkajšej, dá sa povedať že zničujúcej konkurencii spoločnou dohodou. Povedzme takou, že jednotlivé štáty by určovali pokrytie až do 80 percent vlastného trhu s kľúčovými potravinami samy, a 20 percent by bolo vystavené voľným konkurenčným trhovým podmienkam. Ide tu samozrejme o záchranu alebo znovuoživenie domácej poľnohospodárskej produkcie, na ktorú má napríklad Slovensko, ale aj iné štáty mimoriadne dobré podmienky,“ rozvíjal svoju predstavu S. Kozlík. „Znamenalo by to však aj prínos v otázkach ochrany trhu a tiež zamestnanosti . A potom, pokiaľ ide o konkurenciu, treba si uvedomiť, že jej čelíme nielen navzájom vnútri Únie, medzi dvadsaťsedmičkou, ale v rámci WTO, teda trhu, ktorý je vystavený ázijskému či inému vplyvu a masívnemu dovozu. Európska únia dotuje poľnohospodárstvo, je to pre agrorezort akýsi vankúš, ale aj štáty, ktoré prichádzajú s produktmi na európsky trh, či už ide o Brazíliu, USA alebo Čínu, takisto podporujú svojich výrobcov, producentov.
■ HĽADANIE VÝCHODISKA
Na otázku či by model 80 : 20, teda „domáce“, národné rozhodovanie o 80 percentách v základných produktoch, potravinách, pokiaľ ide o obilie, pšenicu, kukuricu, mäso atď., znamenal zásadnú zmenu, europoslanec Kozlík hovorí, že by to bol revolučný zvrat.
„Robím všetko preto, aby som tento názor propagoval,“ povedal pre náš týždenník. Terajšia krízová situácia a tlak, ktorému je vystavená poľnohospodárska Európa, ako aj trvalý a stále ešte neprekonaný problém okolo dotácií do poľnohospodárstva, ukazuje, že treba hľadať východisko. Pokiaľ ide o Slovensko, je tu tiež požiadavka, aby sa poľnohospodárstvo zachránilo so všetkým, čo k tomu patrí –, trhom, zamestnanosťou, ekológiou alebo tam, kde už zaniká či zaniklo, aby sa obnovilo všade, kde to ide, kde je to racionálne.
„Zem nám predsa nikto neberie, tá je naša – problémom je trh a prístup naň,“ konštatoval europoslanec Kozlík. Jeho názory sú v zhode so špičkovými poľnohospodárskymi odborníkmi s medzinárodnou skúsenosťou – kapacita Slovenska v schopnosti uživiť populáciu presahuje vysoko počet obyvateľov SR. Pokiaľ ide o nezamestnanosť – a to aj nezamestnanosť v najkrízovejších oblastiach Slovenska – dal by sa dosiahnuť zvrat; ide o možnosť vytvoriť desaťtisíce pracovných miest v agrorezorte a naň nadväzujúcich oblastiach. Kvalifikovaný odhad v strednodobom výhľade je sto až dvesto tisíc pracovných pozícií.
■ ROZPOČET V KRÍZE
Terajší dlhodobý rozpočet Európskej únie je pre Slovensko zaujímavý. Pokiaľ ide o možný príjem eurofondov na hlavu obyvateľa, je na druhom mieste. To je dobré, najmä čo sa týka rozvoja regiónov, ale aj ekológie, železníc, diaľnic. Druhá vec je, ako to využijeme. Všetko to, čo sa prijalo na úrovni Únie, pokiaľ ide o byrokraciu v spracovaní eurofondov, v podstate posunulo podľa europoslanca Kozlíka Čierneho Petra do rúk národných štátov a ich administrácie. Slovensko by malo dostať viac ako v minulom období, pričom rozpočet presahuje volebné obdobie jednej vlády. Rozpočet sa prijíma v atmosfére pokračujúcej krízy a nezamestnanosti nevídaných rozmerov. Vynára sa otázka, ako sa bude vyvíjať Európska únia do budúcnosti, či EÚ bude hľadať riešenia v rámci vzájomnej politiky alebo sa budú prijímať riešenia na úrovni národných štátov, čo pre mnohých znamená presadenie národného egoizmu najmä vzhľadom na rozličnú veľkosť jednotlivých aktérov spoločenstva.