POZNÁMKA
Otec národa je urazený
Ján SMOLEC
Matica slovenská si v súvislosti s oslavami 150. výročia jej vzniku uctila osobnosti, ktoré pred dvadsiatimi rokmi prispeli k vydobytiu slovenskej štátnosti. Medzi ocenených patrili okrem iných predovšetkým Vladimír Mečiar, Ivan Gašparovič, Michal Kováč, Rudolf Schuster, ale aj vtedajší český premiér a donedávna český prezident Václav Klaus a ďalší.
Do Martina síce neprišli I. Gašparovič a M. Kováč, ale pozdravnými listami sa ospravedlnili. Všetci čakali, že sem zavíta nemenej dôležitý kandidát, hlavný aktér dosiahnutia slovenskej štátnosti – Vladimír Mečiar. Po vyše tisícročnom útlaku sa Slováci aj jeho zásluhou vymanili z područia iných národov. Pre statočných Slovákov i matičiarov sa Vladimír Mečiar stal otcom národa..
Do Trenčianskych Teplíc odišla delegácia Matice, aby ho osobne pozvala na akt ocenenia. Prvý predseda vlády po vyhlásení slovenskej štátnosti prijal delegáciu s trpkým úsmevom, no pozvanie do Martina odmietol. Niekdajší razantný politik V. Mečiar je sklamaný z postoja Slovákov, ktorí ho pri posledných voľbách totálne odmietli. Spoliehal sa, že slovenskí voliči nezabudnú na obrovské úsilie a pozitívne kroky, ktoré pre Slovensko vykonal. Voliči, žiaľ, vyššie vyzdvihli teatrálnu, často vulgárnu exhibicionistku z Pereša, ktorej firma za čudné poradenstvo v bezpečnostných projektoch silových rezortov inkasovala horibilné milióny korún.
Otec národa sa spoliehal, že slovenskí voliči zvážia, kto čo pre slovenský národ urobil. Lenže zjavne podcenil (nie prvýkrát) vplyv médií, ktoré proti nemu neustále organizujú zákerné kampane. Antislovenskí politológovia a novinári sa stále snažia deformovať pohľad na našu minulosť, ako aj súčasnosť. Proslovenských politikov majú na muške. Nedajbože, ak sa dopustia nejakej chybičky či prerieknutia.
Chýb v zložitej politike budovania štátnosti sa dopustil aj otec národa. Nik pred ním nelikvidoval totalitný socializmus a neobnovoval kapitalizmus. Osobitne privatizácia bola pre nás, no i pre ostatné bývalé socialistické štáty zložitou, nešťastnou etapou vývoja. Je viac ako isté, že osobitne v tejto etape sa nielen určení novinári, ale aj niektorí slovenskí politici objavili na zahraničných výplatných listinách. Mečiara poslali do penzie. Ujali sa moci, postupne rozpredali všetko, čo bolo ziskové, a iba stratové podniky nechali na pleciach Slovákom. Národné hospodárstvo sa vydrancovalo. Gorily nám vykradli špajzu. Čuduj sa, demokratický svet. Dospeli sme až do štádia, že politici, ktorí proti slovenskej štátnosti hlasovali a samostatné Slovensko evidentne nechceli, sa dnes pchajú do kresla slovenského prezidenta. Snažia sa Mečiara vyobcovať i zo slovenských dejín. Národovci a vlastenci, ktorí sa pod krídlami Matice v Martine stretli, vedia, čo všetko urobil Vladimír Mečiar pre národ. Nemal preto odmietnuť pozvanie Matice slovenskej. Práve na jej pôde by sa stretol so spontánnym potleskom a s úctou. Slováci dúfajú, že jeho momentálna urazenosť čoskoro pominie.
