POZNÁMKA
Skrivodlivé dotácie
Ivan BROŽÍK
Dotácie z Európskej únie pre našich poľnohospodárov sú nespravodlivé. Staré konštatovanie, na ktorom sa od nášho vstupu do „klubu vyvolených“ nič nezmenilo, platí bez ohľadu na to, ktorá vláda na Slovensku práve vládne a ktorý minister rezortu viac či menej kričí, že je to tak a malo by to byť inak. V rozhovoroch s ľuďmi z praxe, najmä predsedami ešte ako-tak fungujúcich družstiev nám však vychádza čosi iné.
Aj keď naozaj zo štatistického pohľadu u nás dotácie na farmára nedosahujú a ešte dlho nedosiahnu aspoň tri štvrtiny dotácií poľnohospodárom zo starých členských krajín, ani ich dorovnanie na túto úroveň by nepomohlo slovenskému poľnohospodárstvu pozviechať sa z marazmu „trhu“. Áno, marazmu. Ak rovnaké dotácie dostáva niekto, kto nedochová ani kravu, ako ten, kto ich má na starosti niekoľko stoviek v stajniach, je čosi pomýlené v systéme, a nie vo výške príspevkov. Ak na jablkách zarobí viac ten, kto je iba priekupník a dodáva ich do obchodu bez toho, aby vyložil kamión, potom je smutné, že jablkové sady na Slovensku pustnú ako japonské pobrežie po vlne cunami. A ak sa nám opláca – obchodu aj spotrebiteľom – dovážať a kupovať zemiaky zo zahraničia, pretože u nás sa vplyvom sucha „neurodilo“, tiež asi nebude chyba v počasí, ktoré bolo v zemiakarských regiónoch Európy takmer totožné s tým, aké panovalo u nás.
Minister pôdohospodárstva Jahnátek nástojčivo celé mesiace hľadá spôsob, ako dostať na pulty „našich“ obchodov čo najviac domácej poľnohospodárskej produkcie. A nedarí sa mu. Ministerstvo zverejňuje tabuľky tých reťazcov, ktoré predávajú najviac produktov „made in Slovakia“, práve tak ako tých, ktoré ho majú v ponuke najmenej. Bez rizika z porušenia zákona o reklame a antireklame pokojne môžeme na základe týchto údajov zverejniť, že najviac podporuje domácu produkciu sieť COOP Jednota, najmenej Lidl. Ale položme si otázku aj takto? Ako štát podporuje domácu produkciu okrem toho, že sleduje jej podiel na trhoch, vydáva rôzne regulatívy a pod.?
Vráťme sa k nešťastným dotáciám z Únie. Koľko miliónov z nich pretieklo poľnohospodárstvom iba účtovne? Stačí sa trochu zaoberať štatistikami o dobytčích jednotkách a odpoveď je každému jasná. A keď si k tomu pridáme aj čoraz viac meniacu sa štruktúru vlastníkov pôdy, ktorá cez rôzne biele kone už i tak patrí zahraničiu, potom je absolútne jasné, že teória „dajte mi eurá a ja čosi dopestujem, dochovám“, je zlá až tragikomická. Lenže v podstate práve to je dotačný princíp Únie. Čo tak ísť na to inak? Zrejme je to len utópia, ale ekonomické prepočty tvrdia niečo iné. Celú sumu dotácií, ktoré na Slovensku jednotlivé hospodáriace, ale aj nehospodáriace subjekty čerpajú v prospech vlastnej výroby-nevýroby, preorientovať na dotácie výkupných cien pre tých, ktorí skutočne čosi dorobia? Je to najjednoduchší princíp, aký len môže v obchode a výrobe fungovať. Dopestoval si jablká a máš na kilogram náklady euro a pol? A obchodný reťazec ti ich nechce vykúpiť za cenu vyššiu ako 80 centov? Dokladuj náklady, dokladuj cenovú ponuku a my – štát – ti z dotačného balíka doplatíme rozdiel. To isté by mohlo platiť o zemiakoch, o hovädzom mäse, o čomkoľvek z našej poľnohospodárskej produkcie. Na trh by sa dostali slovenské výrobky, producenti by mali zaplatené výrobné náklady plus nejakú maržu, podvodníci by nedostali nič a všetci by boli spokojní. Čo na to treba? Zrušte dotácie v dnešnej podobe, aj tak sú poctivým producentom iba na dve veci. Na ktoré, to určite vieme všetci.
