Úroda dobrá, obchod zostane verný špekuláciám
Trh ovláda zaklínadlo zisku
Jan ČERNÝ
Hektárové výnosy obilia sú v prepočtoch vyššie ako pred rokom, no objektívnejšie je vraj porovnanie s päťročným priemerom, okolo ktorého výsledky oscilujú. Poľnohospodári však dôvod na radosť nemajú. Monitoring Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) v polovici septembra udával, že slovenskí poľnohospodári ukončili žatevné práce. Priemerná hektárová úroda pšenice dosiahla úroveň 4,37 tony, úroda jačmeňov 3,97 tony.
Raže zozbierali poľnohospodári v priemere takmer 4 tony z hektára, ovsa 2,64 tony, triticale (kríženec žita a pšenice) 3,36 tony; hustosiatych obilnín spolu 4,44 tony a repky 2,79 tony z hektára.
■ VIAC NEZNAMENÁ LEPŠIE
Podľa tlačového hovorcu SPPK Stanislava Nemca sú vo všetkých prípadoch hektárové priemery vyššie ako pred rokom. Objektívnejšie je však podľa neho porovnanie s päťročným priemerom, pretože minuloročnú úrodu poznačilo extrémne suché počasie. Určitou výnimkou je repka, ktorej priemerná hektárová úroda výraznejšie prevyšuje päťročný priemer, čo však avizujú aj viaceré okolité krajiny. SPPK považuje za problém medziročný pokles nákupných cien obilnín a repky o desiatky percent. V jeho dôsledku niektorí poľnohospodári utŕžia v tomto roku za predaj letných plodín menej finančných prostriedkov ako vlani, keď zozbierali z polí nižšiu úrodu.
Okrem toho sucho v júli a aj počas nemalej časti augusta zapríčiní podľa komory nižšiu produkciu jesenných plodín, najmä zrnovej kukurice, cukrovej repy, zemiakov a slnečnice. Nepriazeň počasia ovplyvní aj tvorbu jadrových krmív, pretože na viacerých miestach sa buď nedali urobiť druhé kosby, alebo nepriniesli očakávané výsledky.
■ PESIMIZMUS VO V4
Úroda jesenných plodín bude horšia ako úrody obilia vo všetkých krajinách V4. Informovali o tom predstavitelia poľnohospodárskych komôr krajín V4 na septembrovom stretnutí v maďarskom Szekszárde. Jeho účastníci síce konštatovali , že vo všetkých krajinách V4 sú tohtoročné úrody obilia vyššie ako vlani, ale pokles cien je taký veľký, že viacerí poľnohospodári utŕžia za predaj obilia alebo repky menej prostriedkov ako pred rokom. Špecifikom tohto roka sú tiež veľké produkčné rozdiely me
dzi regiónmi i jednotlivými podnikmi.
Podľa člena Maďarskej agrárnej komory Miklósa Kisa tamojší poľnohospodári zozbierajú len 6 miliónov ton zrnovej kukurice namiesto očakávaných 8 miliónov ton. Napriek tomu však podľa neho ceny nekopírujú túto skutočnosť a sú medziročne o viac ako 20 percent nižšie, pričom momentálne dosahujú asi 150 eur za tonu. Zhoršilo sa aj speňažovanie ostatných rastlinných komodít na maďarskom trhu, najmä slnečnice a pšenice.
Člen Národnej rady poľnohospodárskych komôr Poľska Robert Nowak konštatoval, že produkcia letných plodín medziročne vzrástla asi o 13 percent, ale ich ceny v lete klesli o 30 až 50 percent. Momentálne sa však už odrazili od dna a zaznamenali približne 5-percentné zvýšenie. Svoje údajne zohrávajú aj niektoré poplašné správy médií, ktoré dobrú správu vidia iba v prognóze katastrofy takej či onakej. V sektore živočíšnej výroby poklesli nákupné ceny ošípaných, zatiaľ čo v prípade hovädzieho mäsa zostali stabilné. Pod hrozbou prekročenia produkčných kvót surového kravského mlieka poľskí poľnohospodári obmedzili jeho produkciu, čo prispelo k udržaniu relatívne vyššej nákupnej ceny. Za priemerný označil tento pestovateľský rok zástupca Agrárnej komory ČR Jiří Felčárek. Podľa neho nákupné ceny sa v porovnaní s vlaňajškom znížili asi o štvrtinu. Aj preto AK ČR odporučila svojim členom, aby komodity momentálne nepredávali a čakali na vyššie ceny. Českí poľnohospodári tiež zvýšili využívanie termínovaných obchodov, a to aj napriek tomu, že rozhodcovský súd ich vlani do určitej miery spochybnil, keď by sa podľa neho obchod nemal uzatvárať na výrobok, ktorý ešte neexistuje. Na druhej strane práve termínované obchody predstavujú jednu z možností na zmierňovanie následkov veľkých cenových výkyvov.