Pod týmto mottom, ktoré je zároveň odkazom pre budúce generácie, sa 12. 10. 2012 konala spomienková slávnosť k 250. výročiu narodenia Antona Bernoláka – rímskokatolíckeho kňaza, slovenského jazykovedca, kodifikátora prvého slovenského spisovného jazyka, významného predstaviteľa slovenského národného obrodenia a osvietenskej literatúry, ale aj čelného predstaviteľa prvého národného hnutia v 2. polovici 18. storočia.
Organizátorom podujatia bol MO MS v Bardejove v spolupráci s CVČ. Po úvodnej hymnickej piesni Kto za pravdu horí v podaní matičného spevokolu ZBOROVČAN moderátorka privítala všetkých prítomných matičiarov i priaznivcov Matice slovenskej a vzácnych hostí, ktorými boli Ladislav Matisko, predseda KR MS Prešovského samosprávneho kraja, Miroslav Bujda, prednosta ObÚ v Bardejove, Miroslav Gešper, člen výboru Matice slovenskej v Martine a pracovník OP MS vo Vranove nad Topľou, Juraj Bochňa, riaditeľ HOS v Bardejove a predseda OR MS v Bardejove a mnohí ďalší. Jadrom prog-ramu bol poučný a hodnotný prejav o živote a diele Antona Bernoláka, o motívoch jeho činov a pohnútok, ale aj činov jeho stúpencov na pozadí historických skutočností, spoločenských, politických a kultúrnych pomerov v Uhorsku v 18. storočí. Prejav pripravila a predniesla Milada Lovacká, podpredsedníčka MO MS v Bardejove.
K účastníkom osláv sa prihovoril aj hosť Ladislav Matisko, ktorý potvrdil historické fakty z predneseného prejavu a svoju pozornosť sústredil na významný počin A. Bernoláka v boji za svojbytnosť slovenského národa a za spisovný slovenský jazyk, ktorý je dôležitým a určujúcim znakom každého národa. Kladne zhodnotil aktivitu MO MS v Bardejove a CVČ na poli vzdelávania, kultúry a osvety pri udržiavaní národného povedomia v dnešnom globalizovanom svete. Zdôraznil, že tak ako Bernolák bojoval za uzákonenie prvého slovenského spisovného jazyka, musíme aj my chrániť a zveľaďovať svoj spisovný jazyk, hoci po stáročiach už je v inej podobe po jazykovedných úpravách. Na tomto slávnostnom zhromaždení v duchu odkazu A. Bernoláka obrátil sa na MO MS v Bardejove a na účastníkov zhromaždenia prijať a zorganizovať petíciu občanov za dodržiavanie kodifikovanej formy slovenského spisovného jazyka s cieľom zvýšenia jazykovej kultúry. Za aktuálnu príčinu pokladal fakt, že pod vplyvom cudzojazyčných prvkov sa náš ťažko vybojovaný jazyk deformuje nielen vo verejnosti, ale aj pracovníkmi v školstve, v kultúrnych inštitúciách, v tlači, v médiách. S petičným návrhom účastníci osláv súhlasili. O slovo sa prihlásil aj predseda Matice slovenskej v Bardejove, ktorý predstavil ďalšiu aktivitu bardejovských matičiarov. Je ňou zhotovenie pamätnej tabule revolučným dejateľom v rokoch 1848 – 1849, a to Ľ. Štúrovi, J. M. Hurbanovi a M. M. Hodžovi. Návrh prezentoval PhDr. Mikuláš Lovacký – akademický ma-liar. Na realizáciu tohto projektu bola na slávnosti vyhlásená dobrovoľná finančná zbierka.
Milada Lovacká
