Nekonečný príbeh jedného súsošia

magisPríbeh súsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda sa začal niekedy v máji roku 2010. Nasledovalo vypísanie verejnej anonymnej súťaže a následne z nej podľa rozhodnutia odbornej komisie vyšiel ako víťaz akad. sochár Anton Gábrik z Modry s návrhom Rotunda. Dovtedy všetko vyzeralo viac než nádejne. Potom ako keby uťal. Keďže v SNN danú tému pozorne sledujeme, boli sme aj na rokovaní Mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy 25. októbra 2012, kde súsošie našich vierozvestcov figurovalo v programe pod bodom 24.

Zasadnutie poslancov mestského zastupiteľstva je jednoznačne pre trpezlivé povahy. Kým sa páni a dámy na radnici dostali až k bodu venovanému problému kam vlastne súsošie umiestniť, prešlo niekoľko hodín. Aj napriek výrečnosti niektorých zúčastnených verdikt vyznel šalamúnsky dostratena. Svätí Cyril, Metod a Gorazd môžu byť osadení na Hurbanovom námestí. Ale musí to byť iné súsošie. Pripomína to známu rozprávku o múdrej dievčine, ktorej kráľ prikázal, aby za ním prišla ani nahá, ani oblečená, ani pešo, ani na koni.

■ Pohľad späť
Nezaškodí si zrekapitulovať celý priebeh od nápadu po víťazný návrh. Dňa 26. mája 2010 sa na hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu obrátila so žiadosťou povoliť postavenie súsošia Spoločnosť sv. Gorazda. Navrhla zároveň dve možné lokality. Námestie Slobody a Hurbanovo námestie. Hlavné mesto odpovedalo listom v tom zmysle, že Námestie Slobody neodporúča pre jeho pripravovanú rekonštrukciu a Hurbanovo námestie nepovažuje za ideálnu lokalitu z priestorového hľadiska. Odporúča uvažovať ešte nad ďalšími lokalitami – napríklad Bratislavský hrad. Vo veci postavenia súsošia pokračovala v komunikácii Matica slovenská, ktorá deklarovala svoju spoluprácu so Spoločnosťou sv. Gorazda aj s RKBS pre vedu, vzdelanie a kultúru a požiadala o podporu pri postavení súsošia. V hre bol opäť Bratislavský hrad, Námestie slobody a napokon definitívne Hurbanovo námestie, pričom o krátky čas MS vyhlásila verejnú anonymnú súťaž, v propozíciách ktorej bolo spomínané námestie vyslovene uvedené. Vo februári 2012 odborná porota posúdila 24 súťažných návrhov a vybrala tri najlepšie, ktoré boli od 13. do 18. marca vystavené v Justiho sieni Primaciálneho paláca. Z troch najlepších diel bol neskôr bol vybraný vyhlasovateľmi návrh od akad. sochára Antona Gábrika.

■ Vstali noví bojovníci
Až potiaľto vyzeral príbeh súsošia priam idylicky. Potom ako by sa niekto zobudil a uvedomil si, že je tu reálna „hrozba“ sochy vierozvestcov na Hurbanovom námestí. Začala sa na naše pomery slušná mediálna masáž. Najprv Staré mesto za-mietlo umiestnenie sochy a ponúklo náhradné lokality, nad ktorými samozrejme nemá žiadnu právomoc. Severnú terasu Bratislavského hradu ako prvú alternatívu zmietol zo stola fakt, že hrad je v rekonštrukcii a v danej lokalite prebieha archeologický výskum. Gorazdova ulica na Kalvárii je zasa tak excentricky umiestnená, že ani časť rodených Bratislavčanov tam v živote nezavítala, nieto ešte turisti a návštevníci hlavného mesta.
Tí, ktorým zrejme súsošie ležalo v žalúdku, zistili, že šachová partia s menením miesta inštalácie akosi nevychádza. Začala sa kampaň zameraná na takzvanú „nízku umeleckú úroveň“ diela, úspešne vyskúšaná už pri jazdeckej soche Svätopluka. Pridali sa mienkotvorné i bulvárne médiá a vierozvestcovia boli prirovnávaní k údenáčom. Ostatne, výhrady voči umeleckej kvalite víťazného návrhu boli hlavnou témou aj na zasadnutí mestského zastupiteľstva 25. októbra.

■ Lunapark na Dunaji
Najväčší poslanecký klub mestského zastupiteľstva SDKÚ-DS a Most – Híd ústami svojho zástupcu Svena Šovčíka napokon navrhol šalamúnske riešenie, ktoré poslanci prijali. Hurbanovo námestie áno, ale súsošie Rotunda od Antona Gábrika nie. Mesto vyhlási novú súťaž, avšak termín je zatiaľ nejasný. Medzi riadkami uznesenia sa dá čítať, že najlepšie by bolo vynechať z celého procesu Maticu slovenskú... Isté je len jedno. Aj keď Šovčík uisťoval prítomných novinárov, že termín odhalenia súsošia na budúci rok, keď budeme oslavovať 1150. výročie príchodu vierozvestcov na naše územie, by sa mal stihnúť, každý kto si prečítal vyššie uvedenú anabázu Gábrikovho diela, má o tom veľmi silné pochybnosti.
Bratislavu teda aj naďalej zdobí „socha“ miestneho čudáka, chlapíka v kanále či paparazza. Ešte nám pred budovou vlády chýba socha slávneho zvodcu, dobrodruha a spisovateľa Giacoma Casanovu. V roku 1753 predsa hral karty vo vtedajšom arcibiskupskom paláci a obohral samotného arcibiskupa. Mám pocit, že s povolením inštalácie sochy slávneho Benátčana by neboli zďaleka také problémy ako v prípade solúnskych bratov

Alexander GOTZ – Foto: autor

 

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.