Drahoslav MACHALA
Ruský patriot a spisovateľ Alexander Solženicyn dostal Nobelovu cenu aj zásluhou slovenského novinára Pavla Lička. Rozprával mi, ako vyniesol román Rakovina z Ruska a na Zochovej chate ho v januári 1969 odovzdal anglickému novinárovi Bethellovi, ktorý zariadil anglický preklad.
Solženicyn v knihe Dvesto rokov pospolu II. (s. 365) napísal: „Folklór sa nedá sfalšovať, nedá sa prekrútiť ako vedecká teória. Nemusíme milovať len jeden národ alebo jednu krajinu, ale napríklad aj desať. Ale niekde patriť, byť doma možno iba v jednej vlasti, tak ako môžeme mať iba jednu matku (s. 369),“ odkazujem sklenému oku Ľubomíra Feldeka. To, čo produkujú protislovenské žoldnierske médiá v súvislosti s prezidentom Slovenskej republiky –, je hanebné! Je to produkt čírej nenávisti z vlastnej neschopnosti zvíťaziť v demokratických voľbách. Vo vyhlásení Kongresu slovenskej inteligencie na Donovaloch 1992 sme napísali, že „nechceme spoločný štát s vierolomným partnerom, chceme štát vlastný, s vlastným prezidentom...“ Figeľ a Bugár slovenský štát nechceli, ale neprekážalo im byť podpredsedami parlamentu a ministrami nechceného štátu. To je aká morálka? Odvolávať prezidenta chce emigrant bez vlasti Zhulík a odpočúvač z Hornej Maríkovej Mirgalko. Prezidenta Ivana Gašparoviča zvolilo nie v parlamente, ale v priamej voľbe milión dvesto tisíc slobodných Slovákov. Teda DEMOKRATICKÁ VÄČŠINA, páni demokrati! Preto môže konať podľa najlepšieho vedomia a svedomia z nálezu ústavného súdu. Médiá a tlač namiesto neschopnej opozície verejne dezavujú prezidenta. Každá, aj mediálna jednostrannosť zmetie vlastných producentov. Koncept, že v Prahe za prezidenta Šláfenberga a v Bratislave Zradičovú nikdy neprejde... Obávajte sa hnevu zatiaľ pokojného stredného a východného nezamestnaného Slovenska, lebo ak sa pohne na Bratislavu, zmetie žoldniersku médiokraciu, a to bez zľutovania!
Autor je spisovateľ.