Slovo o Slovensku
Emil SEMANCO
Keď treba zachrániť Čučoriedkovo v lúčnej lige, jeho funkcionárski mravčekovia vyberú z klubovej kasy pod vyvráteným pňom posledné zlatinky a pošlú do Jahôdkova, kde hrajú najbližší zápas, prešibaného lišiaka. Vytypuje niekoľkých syslíkov, nasype zrno a tí sa potom počas zápasu správajú, akoby boli postihnutí vlčou tmou. Netrafia bránku ani z penalty, ani z malého vápna. Strieľajú pánubohu do oblakov! A strieľajú si aj z fanúšikov… Teda z diviakov – tej tupej zveri, čo ešte chodí do hľadiska…
Tak by sa mohla začínať novodobá bájka. Lenže odkedy je bejby kompjuterový boom, bájkam neveria ani decká, a radšej ako na postupovými aférami a nezdarmi sprofanovaný football vyškierajú sa na facebooku… Posledný, kto prišiel s futbalovou rozprávkou, bol Vladimír W., ktorý sa bil do pŕs na obrazovkách pred zrakmi miliónov divákov vtedajšej STV, ako vyvráti z koreňov korupciu v slovenskom futbale. Vzápätí však detsky naivne vyvracal obvinenie, že robil registračné čachre, prestupové priestupky a iné zlatokopecké práce za debničku jonatánok a pár litrov rampáša…
Nedávno som ho stretol len tak náhodou na ulici a aj keď ho pobyt za mrežami veľmi nezmenil, vari len trochu ošedivel, chvíľu mi trvalo, kým som si spomenul, odkiaľ tú známu tvár poznám. Hromžil som na hlavu deravú ako obrana počas kúpeného zápasu Čučoriedkovo – Jahôdkovo. Až keď sa mi v palici rozbrieždilo, bolo mi všelijako, že som nespoznal niekdajšiu sivú eminenciu nášho najobľúbenejšieho športu, predsedu ligovej komisie, športového riaditeľa SFZ a istý čas aj generálneho sekretára. Pustili ho za vzorné správanie sa… Veď to bolo v správach! Spomenul som si. A ešte tam mladá novinárska chasa žasla, že akísi syslíci sa na Žitnom ostrove zaplietli do tipovacích sietí…
Ani neviem prečo – ako opakovačka Panenkovho gólu z Belehradu, ako lososy na neresiská – vracalo sa mi: Ryba smrdí od hlavy!