SPOZA OPONY
Prečo treba hovoriť o sýrskej Malúle
Dušan D. KERNÝ
Navonok to vyzerá tak, že neustále zdôrazňujeme potrebu informácií o zahraničí z nejakých osobných, ba súkromných dôvodov. V podstate je to pravda – nechceme toľko času tráviť zháňaním toho, čo sa inde dozvedajú bez problémov. Posúďte sami: už dva roky sa hovorí o Sýrii. Spočiatku to bol priam príchod arabskej jari. Potom sa urobilo veľa, aby opozícia bola – okrem iného aj „nami“, teda európskymi, a samozrejme transatlantickými inštitúciami – vykreslená ako jediný legálny predstaviteľ sýrskeho ľudu. Až teraz sa priznáva, že odporcovia vlády sú vlastne z rôznych extrémistických a teroristických islamistických organizácií. Aktívni i penzionovaní špičkoví americkí vojaci hovoria o tom, že ak by poslali americké lietadlá nad Sýriu s bombami, tak by vlastne priamo pomohli al-Káide. Čoraz otvorenejšie sa hovorí aj o podpore americkej CIA a iných tajných služieb protivládnym odbojovým skupinám.
V čase, keď sa americký prezident rozhodoval, či požiada o súhlas na zásah v Sýrii kongres, noviny New York Times na svojej internetovej stránke zverejnili video, ako rebeli s výkrikmi Allahu Akbar, slúžili ste diablovi, za to vás stihne smrť, Allahu akbar – Allah je veľký brutálne vraždia mladých, donaha vyzlečených mužov. Tí ležia ako skrčenci tvárou v blate, k hlave má každý priloženú hlaveň, potom video stmavne a na záver sa ukáže iba priekopa s ich mŕtvolami. Islamskí odporcovia režimu Bašira Assada nemilosrdne vraždia bezbranných... Iné je však o tom čítať a iné je vidieť túto hroznú scénu popravy. Jej zverejnenie je súčasť narastajúceho odporu verejnosti voči vojenskému zákroku Západu v Sýrii.
Nič nie je čierno-biele ani v Sýrii a ani v medzinárodnej politike spojenou so Sýriou. Navyše keď sa ukázalo, že ruská diplomacia účinne a aktívne spolupracuje s americkou a medzinárodnou na politickom riešení sýrskeho problému. Úplne inak sa v tomto svetle javí aj doterajšia ruská podpora sýrskemu režimu, postoj ruského prezidenta aj zdatnosť ruského ministra zahraničných vecí Lavrova v otázkach Sýrie.
Pre našinca je však šokom iné – spravodajstvo ruských televízií. Je samozrejmé, že v Sýrii má spravodajcu armádna TV Zvezda. Ale anglická Russia Today má, podobne ako ruskojazyčná Rusia 1, priamo na mieste vojnové spravodajkyne! Je ohromujúce sledovať ich reportáže napríklad z bojov proti islamistom ničiacim a vraždiacim v Malúle, ich zábery z tamojšieho kláštora, rozhovory s predstavenou ženského kláštora, činnosť reportérov priamo pod paľbou...
Malúla nemá strategický význam, a preto tam nie je natrvalo armáda, aj reportáž ruskej reportérky je o tom, ako je Malúla vlastne trvalo bez ochrany a je vystavená islamským bojovým skupinám. Cielene ju prepadávajú a ničia. Malúla je totiž kresťanská obec, kresťanský kláštor. Je to jedno zo šiestich miest, kde sa hovorí ešte aramejsky, teda jazykom, ktorým hovoril Ježiš Nazaretský.
Je na neuverenie, že v štáte, ktorý sa toľko hrdí cyrilo-metodskou tradíciou, vznikom písma spred tisíc sto päťdesiatich rokov, sa o živej kresťanskej tradícii, o tisíc rokov staršej ako naša, dozvedá z ruskej televízie! Od reportérok ruských TV staníc, lebo slovo TV kanál sa nám na ich skutočne profesionálnu činnosť v tomto prípade vidí nenáležité.
Kým sa nezačali boje, bol to režim Bašira Assada, ktorý podporoval výučbu a medzinárodné kurzy aramejčiny. My, ktorí sa hrdíme letnými kurzami slovenského jazyka – tradície niekoľkých režimov na Slovensku – by sme si mali o to viac uvedomiť, čo to znamená uchovávať aramejčinu. A čo to znamená ničiť kláštor, kostol a ľudí v obci, kde sa hovorí tým istým jazykom od čias Ježiša Krista. Veď predsa sem do Malúly siahajú naše korene, korene západnej, prinajmenej kresťanskej tradície a civilizácie!