Spor o budovu Domu spisovateľov má nielen morálne, ale aj finančné pozadie
Sme svedkami toho, že aj „svedomie národa“ je bez svedomia?!
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Foto: autor
„Keby vedenie spisovateľských organizácií nezbankrotovalo morálne, nemohli by sme my všetci ich pričinením zbankrotovať finančne,“ hovorí vedec a spisovateľ Gustáv Murín. Situácia okolo ekonomických prešľapov v súvislosti s Domom spisovateľov v Bratislave je zrkadlom stavu celej našej spoločnosti. Na úvod vysvetlime, že AOSS je Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska, ktorá má budovu v správe aj preto, že jej to umožnila staršia organizácia Spolok spisovateľov Slovenska. Gustáv Murín o tom vie svoje, bol predsedom Slovenského centra PEN, čo je najväčšia celosvetová organizácia literátov zasadzujúcich sa za slobodu slova prejavu, bol aj členom Rady AOSS.
● Pripomeňme, že revolučné vedenie Ministerstva kultúry SR po nežnej revolúcii ešte v roku 1989 celú budovu na Laurinskej č. 2 v Bratislave, nazvanú Dom spisovateľov, darovalo literárnemu spoločenstvu.
Tá budova bola pôvodne aj postavená pre služby literatúre. Sídlili tam redakcie vydavateľstva a literárnych časopisov, Klub spisovateľov a kníhkupectvo. Neskorší prenájom na uvoľnených poschodiach pre komerčných záujemcov mal zachovať stály zdroj financovania spisovateľských aktivít „naveky“. Tie veky sa však skončili s funkcionárskymi dvojčatami Peter Juščák – Igor Hochel (AOSS) a Pavol Janík – Ján Tužinský (SSS).
● Doplňme, že AOSS (Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska) združuje šesť rôznych spisovateľských organizácií. SSS (Spolok slovenských spisovateľov) je samostatná organizácia.
Obe organizácie vlastnia budovu napoly a táto symbióza na prospech spolu asi šesťsto členov oboch združení fungovala dobre až do chvíle, keď sa podpredsedom AOSS stal Peter Juščák.
● Čo sa stalo?
Zvolenie Petra Juščáka do funkcie podpredsedu AOSS je základom pochybností o všetkom, čo sa udialo následne. Bol členom Slovenského centra PEN a z tejto organizácie musel odísť po tom, čo sme mali veľmi zlé skúsenosti s jeho finančnými nárokmi. V organizácii, ktorá je z princípu zameraná na dobrovoľníctvo, je taký prístup neakceptovateľný. Preto sme tiež vetovali možnosť jeho zvolenia do danej funkcie už v rokoch 2002 – 2004. Medzičasom sa jeho legitimita na takú voľbu ešte viac spochybnila, lebo sa stal predsedom fakticky (už približne desať rokov) nefungujúcej Obce spisovateľov. Byť predsedom takej pochybnej potemkinovskej organizácie sa zdá byť na prvý pohľad bláznovstvom, ale len do chvíle, keď si uvedomíme, že „vďaka“ bizarnému fungovaniu Rady AOSS môže aj pseudofunkcionár plnohodnotne zasadať v danej Rade, poberať za to príslušné „sedné“, uchádzať sa a aj získať nakoniec post, kde sa rozhoduje o majetku celej organizácie. Ten v okamihu nástupu Petra Juščáka do funkcie podpredsedu AOSS predstavoval (podľa správy predošlého predsedu AOSS Jozefa Leikerta) takmer 18 miliónov Sk, a samozrejme budovu s Klubom a predajňou. Do troch rokov z toho ostali len dlhy a hrozby exekúcie pre neplatené účty za energie.
● Nemal nad sebou šéfa?
Igor Hochel bol dlhoročným pokladníkom SC PEN a tú prácu vykonával svedomito. V okamihu, keď sa stal predsedom AOSS, začal konať ako v hypnóze, ktorá ho viedla k podpisu všetkého, čo navrhol jeho podpredseda Juščák. Zdroj tej hypnózy možno vyplýval z nasledujúcich udalostí. Žiadne varovania, naliehavé výzvy podchytené aj v zápisniciach Rady AOSS, dokonca ani písomné upozornenia, že to povedie ku katastrofe, nepomáhali. Kuriozitou AOSS je, že nemá ako rozhodujúci orgán valné zhromaždenie, ale len Radu. Z toho si v rozhodujúcej fáze celej kauzy zobrali funkcionári SSS neblahý príklad. Scéna pre finančný bankrot celého spisovateľského spoločenstva bola pripravená.
● Kauza „Gorila“ sa stala na Slovensku synonymom masívneho rozkrádania nášho spoločného majetku. Zaznela aj v súvislosti s literátmi...
Štrnásteho marca 2013 sa sedem členov SSS obrátilo listom na predsedu Spolku a členov predstavenstva SSS s naliehavými otázkami týkajúcimi sa podozrivého nakladania s budovou na Laurinskej 2. Celú kauzu nazval prominentný signatár listu Jaroslav Rezník starší, bývalý predseda SSS, literárnou „Gorilou“. Odpoveďou funkcionárov bolo najskôr zaryté mlčanie, neskôr Informácia pre členov SSS uverejnená v Literárnom týždenníku, kde si jednotlivé vyjadrenia navzájom odporujú a neguje sa úloha členského zhromaždenia v závažných osudových krokoch SSS. Napokon sa začala čistka proti nespokojencom popieraním ich členstva na základe nezaplatenia členských príspevkov, hoci ich viacerí v konkrétnom prípade išli uhradiť osobne na sekretariát SSS. Dňa 4. apríla 2013 sa už tridsať členov SSS obrátilo otvoreným listom na predsedu, tajomníka a predsedu kontrolnej komisie SSS s výzvou, aby vzhľadom na celú kauzu nekandidovali na najbližšom členskom zhromaždení do volených orgánov SSS.
● To sa týka Spolku. Vráťme sa však k Asociácii...
Populárny spisovateľ Gustáv Murín si v súvislosti s kauzou Domu spisovateľov vôbec nedáva servítku pred ústa.
Treba povedať, že celá kauza sa začala na podnet jediného funkcionára AOSS, ktorý ako iniciátor všetkých ďalších krokov stál aj za tým, čo v LT č. 11 – 12/2013 nazvali „nezodpovedné hospodárenie a kriminogénne konanie AOSS“. Prečítal som dosť prípadov hospodárskej kriminality od roku 1989 a ako červená niť sa nimi tiahne osvedčený spôsob, ako možno štát, ale aj nejakú organizáciu pripraviť o peniaze. Volá sa to „vyvolané investície“ a ideálne sú napríklad rekonštrukcie.
● Takže stavebné aktivity?
V polovici roku 2010 som počul na chodbe kancelárie AOSS akýsi šepot. Múry zhrozene šepotali, že vraj sa v budove o dušu rekonštruuje. Ale dozorný orgán AOSS o tom nič nevedel! Na najbližšej Rade som sa teda opýtal, čo to má znamenať, a na veľké naliehanie sme sa dozvedeli, že „sa rekonštruuje“ tzv. domovnícky byt. O tom byte väčšina členov Rady ani nevedela, že existuje! Bez nášho vedomia (kdeže súhlasu) sa teda rekonštruovalo niečo, čo sme ani nevedeli, kde to je. Po poriadku: členom Rady AOSS bol zatajený cieľ rekonštrukcie a biznis plán, ktorý ju mal odobriť. Nikdy sme sa oficiálne nedozvedeli, aká firma ten byt prerába, ani ako a kým bola vybraná. Nikdy sme sa tiež nedozvedeli, koľko tá rekonštrukcia stála.
● Čo sa dialo potom?
Podpredseda AOSS Peter Juščák zrejme v prvom šoku z toho, že sa o míňaní našich spoločných peňazí vôbec diskutuje, vyhlásil, že nás do toho nič nie je, lebo oni s Igorom Hochelom sú predsa „výkonní funkcionári“ a my sa máme baviť najmä o literatúre. Neskôr ten výrok poprel, ale správal sa naďalej podľa neho. Samozrejme, taká sprostosť sa nedala obhájiť. Ani Hochel na tom netrval a len lalotal, že „oni to mysleli dobre“. No, o tom nikto nepochyboval. Otázka bola, pre koho to tak dobre mysleli? Nikdy si nevypýtali súhlas s danou rekonštrukciou a dokončili ju na vlastnú päsť. Keď sme za SC PEN presadili limit, do akej výšky mohli o našich spoločných peniazoch rozhodovať bez predbežného súhlasu Rady AOSS, obišli to tým, že ho prekročili vraj z kvóty SSS. Ich arogancia a ignorancia elementárnych zásad slušného hospodárenia s cudzími prostriedkami nemala hraníc. Stále totiž ešte „nepreinvestovali“ dosť. Ešte stále mala AOSS na konte milióny, ktoré kohosi svrbeli.
● To zapácha osobnými záujmami...
Mimochodom, v to leto, keď sa robila rekonštrukcia „domovníckeho bytu“, sa mi predseda AOSS osobne posťažoval, že nebývajú doma, lebo aj ich súkromný byt sa kompletne rekonštruuje. Asi tým chcel povedať, že prebieha pandémia rekonštrukcií... Okolo tej prvej „vyvolanej investície“ bol taký rozruch až škandál, že Igor Hochel vyhlásil, že sa už nebude uchádzať o funkciu predsedu AOSS. Ale do volieb, ktoré následne s oneskorením prebehli (napriek námietkam, že zástupcovia Obce spisovateľov by tam vôbec nemali nielen kandidovať, ale ani voliť, keďže existencia organizácie je pochybná), sa otriasol nielen on. Časti členov Rady AOSS otrnulo a tandem Hochel – Juščák sa za ich pomoci znovu samozvolil aj vlastnými hlasmi! Tým akoby si len potvrdili, že možné už je aj nemožné...
● Čo ďalšie nemožné nasledovalo?
S jedlom rastie chuť. Po domovníckom byte prišla rekonštrukcia tretieho poschodia budovy už za podstatne väčšie, ale stále utajené peniaze. Osvedčený scenár doplnili len o folklórnu vložku, že si túto investíciu nechali „ad hoc“ (teda bez relevantných písomných podkladov) odhlasovať Radou. Nebol som pri tom hlasovaní (možno práve preto sa hlasovalo) a nechápem, ako si to mohol niekto zobrať pri plnom vedomí na svedomie. Ale nikdy, zásadne nikdy sme nedostali nič na papieri. Pozoruhodné je, že to bolo čudné aj Branislavovi Hochelovi, ale medzi nami nie príliš. Až tak veľmi z kože neskákal, keď sme opakovane odhlasovali, že Juščák musí predložiť podrobnú finančnú správu na papieri a opakovane sa tak nestalo. Branislav Hochel zažblnkal nejaké protesty a praktiky veselo pokračovali ďalej. Jeho brat Igor Hochel, predseda AOSS, bol, čuduj sa svet, ticho. Maďarský člen Rady sa po zistení, že opäť ignorovali naše výzvy na predloženie písomných dokladov, odmietol na danom sedení Rady zúčastniť a odišiel.
● Bola tam vraj aj nejaká sprenevera...
Čo „nepreinvestovali“ naši podarení funkcionári, spreneverila účtovníčka, ktorú si sami priviedli a nekontrolovali. Je to prosté. Postrehla, že financovanie je vedome netransparentné a zahmlievané. Mimochodom, jeden z dlhoročných členov Rady mi na moju ikstú výzvu, že sa podozrivo nakladá s našimi financiami, napísal, aby som ho s tým nezaťažoval, lebo on má slabé srdce. Ale jeho slabé srdce mu nebránilo, aby bez reptania podporil v hlasovaní čokoľvek, čo si tí šibali zmysleli na odsypanie z kedysi plného mešca. Nakoniec nás takto za tri roky dostali do bankrotu. Neplatili za energie, dvakrát hrozila exekúcia. Ale našli riešenie!
● Aké?
Riešením je odovzdanie celej budovy do rúk akýchsi investorov, a to takou nevýhodnou zmluvou, že je im tá budova fakticky vydaná napospas. Protesty SC PEN, ale aj právnikov či kohokoľvek s dobrým úmyslom ignorovali. Myslím si, že pôvodný výraz mena Igor bol Ignor. A Ignor podpísal prakticky čokoľvek, s čím jeho zástupca prišiel. Išli však ešte ďalej. Hovorí sa, že dokonca sfalšovali zápisnicu rozhodujúceho zasadnutia Rady AOSS, kde sa o tom „záchrannom pláne“ hlasovalo. Zástupcovia jednej organizácie chýbali a z tej druhej boli jednoznačne proti. V zápisnici je vraj však uvedené len to, že sa zdržali. Tí, čo začali s prvým falošným krokom „malej rekonštrukcie“, sa dostali sami do pozície, keď už zjavne nechceli, či nemohli cúvnuť pred ničím. Skaza je dokonaná...
● A čo Spolok slovenských spisovateľov?
Hochel s Juščákom bez vedomia (nieto ešte súhlasu) Rady AOSS vyplatili 32 tisíc eur vedeniu SSS za rok 2010 a za rok 2011 zasa 28 tisíc eur, hoci vtedy už neboli zisky z budovy žiadne! Podľa vzájomnej dohody teda SSS nemalo dostať žiadny „podiel na zisku“, keďže zisk nebol. Ale vedenie AOSS konalo tak, že by si niekto mohol myslieť, že týmto skúšajú svojich najbližších funkcionárskych kolegov umlčať. A tí aj boli ticho... Dokonca si vari zobrali príklad z neodvolateľnosti Rady AOSS členstvom AOSS a predĺžili si svojvoľne mandát o rok bez súhlasu či dokonca vedomia členského zhromaždenia. Sami v LT č. 11 – 12/2013 napísali, že tak konali preto, aby „mohli kompetentne konať do vyriešenia vzniknutej situácie“. Lenže konali nekompetentne, pretože proti vôli členského zhromaždenia stratu budovy len urýchlili.
● Aká je z toho cesta k záchrane majetku?
Vedenie AOSS konalo napriek opakovaným protestom niektorých členských organizácií a dokonca záväzných rozhodnutí celej Rady AOSS tak, že prešustrovalo všetky naše spoločné prostriedky, zadlžili pôvodne prosperujúcu a finančne zabezpečenú organizáciu. Pripravili nás očividne nevýhodnou zmluvou aj o jediný pravidelný zdroj príjmu, teda o budovu. V závere konali tak, že je vážne podozrenie z falšovania rozhodujúcej Zápisnice AOSS. K rovnakému výsledku dospelo vedenie SSS, takisto s veľmi pochybne predĺženým mandátom. Oboje je však šancou spochybniť nimi podpísané zmluvy a zvrátiť neslýchané ožobráčenie celej spisovateľskej pospolitosti niektorými jednotlivcami. Prvé trestné oznámenie bolo na môj podnet schválené valným zhromaždením SC PEN a následne podané v polovici roku 2012. Zjavne to však určité osoby od ich konania neodradilo... Uvidíme, ako sa to vyvinie. Členské základne spisovateľských organizácií, literáti bez členstva v organizáciách i čitatelia slovenskej literatúry majú právo vedieť, čo bude ďalej.