Slovensko nebolo len slamkou v požiari


vojna štvorecSkutočnosti o veľkej vojne, na ktoré by sme nemali zabudnúť

Slovensko nebolo len slamkou v požiari

Ján ČOMAJ - Foto: Emil SEMANCO

Obe svetové vojny sa udiali v jednom storočí, dokonca v rozpätí približne tridsiatich rokov, obe boli pokusom o novú deľbu sveta, kolónií, satelitov a sfér vplyvu, a tá druhá bola aj výsledkom nevyhnutného stretu dvoch kvázi socialistických ideí – boľševickej v obrovskom Rusku a národnosocialistickej v Nemecku. Predchádzal im pakt o neútočení medzi oboma hegemónmi konfliktu, ktorý ani jedna strana nebrala vážne.

Nemci Stalina predbehli. Ruský historik Nekrasov to dokazuje na množstve konkrétností: postavenie vojsk Červenej armády pred vypuknutím vojny, ich vybavenie a stratégia boli útočné, nie obranné. Predpolia neboli zamínované. Prepadové letectvo bolo blízko predných línií – preto aj veľkú časť z neho Nemci zlikvidovali ešte na zemi.

TEMPO AGRESIE

Udalosti na začiatku vojny mali rýchly spád. Pätnásteho marca 1939 Nemci obsadili Čechy a Moravu, 23. augusta 1939 ministri zahraničných vecí Nemecka a ZSSR Ribbentrop a Molotov podpísali pakt o neútočení a už 1. septembra Nemci zaútočili na Poľsko z jednej strany a o niekoľko dní sovietske vojská zo strany druhej okupovali celé východné územie Poľska. Tridsiateho novembra vtrhla Červená armáda do Fínska a koncom júna 1940 do Rumunska (Besarábie a Bukoviny). Začiatkom apríla 1940 Nemci prepadli Dánsko a Nórsko,  v júni Belgicko a Holandsko, 22. júna kapitulovalo Francúzsko – stačilo sa brániť sotva šesť týždňov. Požiar sa rozhorel. V marci 1941 obsadili Nemci Bulharsko, v apríli Juhosláviu a Grécko, 22. júna napadli Sovietsky zväz...

Západné mocnosti štyri roky odkladali otvorenie druhého frontu. V severnej Afrike a na Blízkom východe boli v akcii od začiatku požiaru – bránili si ropné zdroje, sovietskej armáde pomáhali technicky (dodávali najmä motorové vozidlá, aj mobilné časti zbraňových systémov), inak čakali, kým sa dvaja najväčší hráči nevyčerpajú navzájom, aby zasiahli do bojov s čo najmenšími rizikami.

NA VÝCHODE ŤAŽISKO

vojna

Spomienka na údolie smrti na Slovensku - Dukelský priesmyk.

Na sovietsko-nemeckom fronte nesporne ležalo ťažisko vojny. Dôkazom toho sú aj štatistické údaje o počte nemeckých divízií zapojených do bojových akcií na jednotlivých frontoch (z amerických zdrojov):

mája 1942 disponovali Nemci takmer 240 divíziami. Z toho na sovietsko-nemeckom fronte bojovalo 182 nemeckých divízií, teda asi tri štvrtiny bojaschopnej nemeckej armády, v lete 1943 186 divízií z 297 a v lete 1944 201 divízií z 318 – teda vždy približne dve tretiny nemeckej armády. Ak by sme k tomu prirátali aj útvary spojencov Nemecka, pomer by bol pre východný front ešte výraznejší. Väčší bol nepomer v dĺžke frontov. Sovietsko-nemecký front mal v rokoch 1941 – 1945 dĺžku tisíc až šesťtisíc kilometrov, severoafrický tristo až tristopäťdesiat, taliansky tristo až šesťsto a front v západnej Európe dosahoval dĺžku najviac osemsto kilometrov.

POL ROKA PAĽBY

Ak rátame, že postup sovietskych vojsk od Stalingradu po Berlín trval približne dva roky a z toho prechod frontu od Dukly cez územie Slovenska takmer sedem mesiacov, pochopíme, ako sa Nemci v tomto priestore urputne bránili a ako im v tom pomáhal náš členitý terén. Od konca septembra, keď sa začali operácie vo Východných Karpatoch, do konca apríla, keď Nemci ustúpili z nášho územia, porazila sovietska armáda za pomoci rumunských vojsk a 1. československého armádneho zboru na Dukle a na všetkých bojiskách súvisiacich so Slovenskom stotridsaťsedem nemeckých divízií, zajala milión dvestotisíc vojakov, získala takmer dvadsaťtisíc diel a mínometov, vyše tritisíc tankov a 1 900 lietadiel a sama na našom území stratila približne 140 000 bojovníkov, rumunská armáda mala na našom území 44 000 mŕtvych a ranených.

KYSUCE AKO POSLEDNÉ

Jar prichádza na Kysuce pomaly. Aj koniec vojny sem prišiel o tri týždne neskôr ako v Bratislave. Nemci región opustili ako úplne posledný zo všetkých kútov Slovenska. Pritom  Kysuce boli prvé, kam vkročili nemecké vojská, keď začali okupovať Slovensko a vytláčať povstaleckú armádu a partizánov z oslobodeného územia – do Čadce vtiahli už o pol štvrtej ráno 30. augusta 1944. A  o týždeň mobilizovali miestne obyvateľstvo na výstavbu mohutného obranného polkruhu okolo Sliezska a Ostravy. Časť tohto valu vznikala v Poľsku, časť na severnej Morave, časť na Kysuciach. Nemci totiž zo všetkých síl mienili brániť sliezsku energetickú a oceliarsku základňu. Nepripúšťali si, že už na to nemajú síl. Napokon, nebudovali opevnenia vlastnými rukami, ale nahnali na to domáce obyvateľstvo.

Na Kysuciach tento val viedol od Jablunkovského priesmyku k Čadci a údolím rieky Kysuca po Váh. Začali ho budovať 8. septembra 1944. Úrad práce v Čadci vydal vyhlášku, ktorá visela na všetkých verejne navštevovaných miestach v okrese. Oznamovala povinnú účasť pri kopaní protitankových zátarás, prekážok pre mobilné vojská a streleckých zákopov. Bola to tvrdá robota vyhĺbiť mnohokilometrové, dostatočne široké a hlboké priekopy v kamenistej kysuckej zemi, ktorá tých ľudí napriek svojej skúposti živila. Museli. Povinnosť sa týkala všetkých mužov a žien od šestnásť do šesťdesiat rokov, ktorí nepracovali v podniku dôležitom pre obranu štátu. Nesplnenie povinnosti sa trestalo podľa stanného práva – zastrelením.

KRVAVÝ ODCHOD

Skôr ako zákopy dokončili, skončila sa vojna aj na Kysuciach. Krvavo.

Nemecká jednotka 20. apríla prepadla osadu Semeteš. Dvadsaťjeden mužov po krutom mučení nacisti zavraždili ako úplne zbytočné obete nezmyselnej vojny. Posledný výkrik vojnových hrôz vo chvíli, keď už celé Slovensko dýchalo mierový vzduch.

     O desať dní Hitler spáchal samovraždu.

POSUNUTÝ DEŇ

V dňoch 16. apríla až 8. mája 1945 vojská 1. a 2. bieloruského a 1. ukrajinského frontu uskutočnili Berlínsku operáciu, dobyli hlavné mesto Nemeckej ríše, vztýčili sovietsku zástavu nad Ríšskym snemom a prinútili tak nemeckú generalitu ku kapitulácii. V neskorých večerných hodinách 8. mája predstavitelia hlavného velenia nemeckých armád podpísali Akt o bezpodmienečnej kapitulácii. V Moskve už bolo niekoľko minút po polnoci – v ZSSR sa preto Deň víťazstva oslavoval 9. mája. My sme sa ako poslušný satelit prispôsobili a oslavovali sme o deň neskôr ako zvyšok sveta – až do roku 1989. Zvyšky nemeckých vojsk na území Prahy a na niektorých ďalších miestach v Česku zlikvidovali až 11. mája 1945.

KONEČNE KONIEC

Ešte niekoľko dní stále však pokračovali boje o vtedajšiu Juhosláviu – skončili sa v polovici mája. A ešte zúrila krutá vojna na Ďalekom východe a v Tichomorí. Šiesteho augusta USA zvrhli prvú atómovú bombu na Hirošimu, o dva dni vyhlásil Japonsku vojnu aj Sovietsky zväz a 9. mája Američania zvrhli druhú atómovú bombu na Nagasaki. V dňoch 18. augusta až 1. septembra sovietske vojnové lode a paradesantné jednotky uskutočnili rýchlu výsadkovú operáciu v oblasti Kurilských ostrovov, obsadili Port Artur a Darjan, naznačili útok na hlavné japonské ostrovy a navyše Sovietsky zväz podpísal zmluvu o priateľstve s Čínou – Japonsku hrozilo, že proti sebe nebudú mať len USA, ale aj ZSSR a Čínu – to všetko s atómovou bombou bolo už aj na nich priveľa – 2. septembra 1945 konečne kapitulovali, Druhá svetová vojna sa až vtedy skončila.  



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.