Dnes je všetko inak v Bruseli aj v Bratislave, v spoločenstve i v eurozóne
Slovensko je už desať rokov v Európskej únii
Dušan D. KERNÝ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK
Deviateho apríla uplynulo desať rokov od rozhodujúcich udalostí historického významu, keď Európsky parlament schválil prijatie Slovenskej republiky za člena Európskej únie. Potom zmluvu o pristúpení schválili všetci vtedajší členovia EÚ – európska pätnástka – a zároveň ju schválilo aj všetkých desať pristupujúcich štátov.
Bola to aj historická chvíľa pre celý európsky integračný proces – išlo o najväčšie rozšírenie Únie od jej vzniku. Po prvý raz sa členmi stali tri štáty, ktoré boli pôvodne republikami len nedávno zaniknutej sovietskej superveľmoci. Na Slovensku sa 16. – 17. mája 2003 uskutočnilo úspešné referendum o vstupe SR do Európskej únie. Väčšina zúčastnených občanov sa vyslovila za vstup SR do EÚ. Prvého júla 2003 Národná rada Slovenskej republiky ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii.
■ ZAVŔŠENÝ PROCES
Aj keď formálne sme členmi až od januára 2004 schválenie Európskeho parlamentu z apríla 2003 znamenalo, že sme splnili podmienky prístupového procesu vo všetkých oblastiach, kapitolách prístupového procesu. Prístupový proces bol určený, riadený a pravidelne kontrolovaný orgánmi EÚ, Bruselom, práve tak ako v prípade vstupu do NATO.
Pri vstupe Slovenská republika musela prijať isté obmedzenia – nepristúpila automaticky k schengenskému priestoru voľného pohybu osôb a musela prijať aj sedemročné obmedzenia na vstup pracovnej sily do niektorých štátov. Úplne však prijala právny systém EÚ a o. i. zásadu, že právo Únie má vyššiu platnosť ako národné, ak je medzi nimi nesúlad. V národných rukách zostali však niektoré rozhodujúce páky, napríklad daňový systém.
Hoci formálne, navonok neboli medzi členstvom v Severoatlantickej aliancii a prijatím do únie väzby, faktom je, že v prvom rade sa musela vyriešiť bezpečnostná, spojenecká väzba o to väčšmi, že susedné štáty, najmä vtedy ešte Maďarská republika (od vlani zmenila názov na Maďarsko – Magyarországh), ale aj Česko a Poľsko boli v Madride v roku 1997 prijaté do NATO. Na Slovensku osobitne letecká vojna proti Juhoslávii, bombardovanie Belehradu a vôbec situácia v Kosove spôsobila prepad autority a rešpektu voči Aliancii v širokých vrstvách obyvateľstva a poškodila predchádzajúce pozície NATO v slovenskej verejnosti. Naplno sa to prejavilo aj v podstate utajenom odsúhlasení poskytnutia vzdušného priestoru SR na prelety letectva NATO nad Juhosláviu v roku 1999; spôsob, ako to vláda urobila, vyvolal odpor verejnosti a aj priamy nesúhlas člena vlády.
■ POD TLAKOM
Zmluvu o pristúpení, ako aj ďalšie zmluvy odsúhlasila rozhodujúca časť slovenského parlamentu vtedajšej vládnej koalície i najväčšej opozičnej a zároveň najsilnejšej strany v parlamente, tej strany, ktorá sa kľúčovou mierou zaslúžila o vznik samostatnej SR. Dialo sa tak aj s následnými zmluvami, a tak slovenský parlament – na rozdiel od mimoriadneho zasadania nemeckého parlamentu (bundestagu) – si nevyhradil právo rozhodovať o tom, či prijme alebo neprijme rozhodnutia Európskej komisie, rady či parlamentu. Slovensko bolo pod obrovským tlakom, podľa kritikov niektoré oblasti boli vyslovene zle vyrokúvané – a aj škodlivo, najmä pokiaľ ide poľnohospodárstvo. Už pred desaťročím odborníci konštatovali, že ide prakticky o značnú likvidáciu slovenského poľnohospodárstva na úkor štátov pôvodnej pätnástky a v konečnom dôsledku slovenský farmár vlastne bude podporovať farmárov, poľnohospodárov a výrobcov potravín v štátoch západnej Európy, Írska a Británie.
Už pred desaťročím bolo jednoznačne jasné pre politikov i odborníkov, že vyradenie atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach je politickým a nie technickým, bezpečnostným rozhodnutím a pre Slovensko znamená, že sa stane z vývozcu elektrickej energie dovozcom, a to za situácie, keď cena energií bude rásť. Iróniou osudu je, že hlavný nátlak prichádzal z Rakúska od tamojšieho kancelára, ktorý sa vlani vzdal poslaneckého kresla, lebo dostával neprimerane vysoké odmeny od nemeckého atómového koncernu ako poradca. Podobne skončil predaj veľkej banky do rakúskych rúk po tom, čo vláda, teda obyvateľstvo SR, prebrala dlhy za desiatky miliárd korún a takto očistenú ju predala rakúskej banke, tá ju vlani so ziskom predala najväčšej ruskej banke.