VŠIMLI SME SI
Text a foto: (mab)
Spisovateľ, esejista, filmový scenárista, kultúrny a politický činiteľ. Jeden z mála našich kultúrnych a spoločenských činovníkov, k menu ktorého sa celkom prirodzene pridávalo označenie „baťko“, aj keď sa Vlado Mináč proti tomuto prídomku ohradzoval. Pre istú časť médií, vrátane takzvaných mienkotvorných, je ešte stále persona non grata. Matica slovenská však na svojho dlhoročného predsedu nezabudla.
Vladimír Mináč sa narodil 10. augusta 1922 v Klenovci. Vyštudoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Tisovci, v štúdiu pokračoval na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kým do jeho života osudovo nezasiahlo SNP. Bojoval v ňom, po potlačení bol zajatý a odvlečený do koncentračných táborov Mauthausen a neskôr Dachau. Prežil…
Po vojne pracoval ako redaktor, scenárista, funkcionár spisovateľského zväzu a v rokoch 1974 až 1990 zastával funkciu v poradí trinásteho predsedu Matice slovenskej. Predovšetkým však stále písal. Romány, poviedky, scenáre a najmä ostré polemiky a eseje. Vlado Mináč svojím národným cítením, zmyslom pre etické a morálne hodnoty, ako aj pre sociálnu spravodlivosť vždy išiel konkrétnym režimom tak trochu proti srsti. Opatrné mlčanie, ktoré okolo tohto nášho významného dejateľa zachováva veľká časť médií, prerušila Matica slovenská. Jej predstavitelia a sympatizanti na čele s predsedom Mariánom Tkáčom sa 10. augusta, na výročie nedožitých 90. narodenín Vlada Mináča zhromaždili na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie, aby položením vencov, hymnickými piesňami a umeleckým slovom vzdali hold tomuto slovenskému velikánovi. Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč príhodne ukončil túto pietnu spomienku slovami: „Vladimír Mináč bol a ostáva pre nás inšpiráciou v každodennom úsilí zlepšovať život Slovákov tu a teraz…“
