O ČOM JE REČ
Štyri prenikavé úspechy Matice
Drahoslav MACHALA
Človek sa môže v živote aj mýliť; ako napísal Milan Rúfus: „Má omyl v sebe väčšej ceny než pravda za groš kúpená.“ Moje hodnotenia Matice slovenskej môžu byť zavše subjektívnejšie. V marci sa nám bez pochybností podarilo pripraviť štyri významné podujatia.
Určite to bola pripomienka sedemdesiateho piateho výročia prvej Slovenskej republiky, ktorá vznikla parlamentnou cestou. Matica k tejto udalosti vydala vyvážené vyhlásenie. Druhým podujatím bola Slávnosť kráľa Svätopluka a pripomienka tisícstodvadsiateho výročia smrti tohto kráľa (11. marca 894). Slávnosť sa uskutočnila na nádvorí Bratislavského hradu 19. marca 2014 krátko po poludní. Vážim si neuveriteľnú organizačnú silu desiatok nadšencov, lebo matičné spolkové hnutie žije najmä z nadšenia, čo závistliví traviči studní, ktorí nič podobné nevedia dať dohromady, závistlivo nikdy nepochopia. Za to patrí vďaka riaditeľke Domu Matice slovenskej v Bratislave Daniele Suchej a všetkým ľuďom z martinskej Matice na čele s pani riaditeľkou Elenou Dancziovou. Jej technici robili na nádvorí Bratislavského hradu počas meniaceho sa počasia hotové zázraky... Prišli autobusy z Nitry, z Dolného Ohája, žiaci a študenti z MŠ a ZŠ Základnej školy kráľa Svätopluka zo Šintavy. V krátkom príhovore zámer pomenovať školu po kráľovi Svätoplukovi objasnil riaditeľ školy PhDr. Martin Bodis, PhD. Keď bude mať Slovensko osvietených učiteľov a riaditeľov, budú jeho žiaci s materským mliekom piť aj nové slovenské sebavedomie a vedieť o slovenskej histórii tú pravdu, ktorú sa usilujú zahmlievať podkupní historici. Moderovanie Jozefa Šimonoviča, recitácia dvoch veľkých umelkýň Evy Kristinovej a Idy Rapaičovej, ktoré nám priblížili myšlienky z eposov Hollého a Ivana Kraska, dodali stretnutiu slávnostnosť. Počuli sme fundovaný a dôstojný príhovor historika PhDr. Antona Hrnka o kráľovi Svätoplukovi a rozvíjaní štátotvornej svätoplukovskej tradície.
Všetci – a bolo nás na Hrade určite do dvesto – dostali vlasteneckú vitamínovú injekciu, po ktorej ozajstní slovenskí vlastenci túžia: novú nádej a nové sebavedomie, že mimo Bratislavy, ožiarenej chorými médiami, žije a tvorí nadšená slovenská mládež, mladí slovenskí patrioti. Vystúpenie školy zo Šintavy a potom aj dychovky Rosinka z Bánova pod vedením Jozefa Kozára – to bol zážitok na dlhé roky. Vďaka! O deň na to 20. marca 2014 som bol svedkom toho, čo dokážu vlastenci a milovníci historických udalostí z Ivanky pri Dunaji, kde pripravili nádhernú slávnosť k stosedemdesiatemu výročiu vzniku slovenskej štátnej hymny Nad Tatrou sa blýska. Pritom sme na bývalej krčme Čierny orol odhalili pamätnú tabuľu štúrovcom, ktorí z Bratislavy na jar 1844 odchádzali na vozoch na štúdiá do Levoče, čím vyjadrili protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z postu profesora na Evanjelickom lýceu. V Ivanke pri Dunaji bola opäť záplava študentov a študentiek – bolo vidno, že sa zaujímajú o historické udalosti, pri ktorých vznikla slovenská štátna hymna.
A napokon – štvrtý úspech zaznamenala MS zásluhou Mladej Matice, jej predsedu JUDr. Mariána Gešpera a jeho najbližších spolupracovníkov, ktorí si opakovane každú jar v Spišskej Novej Vsi pripomínajú výročie Malej vojny, keď Maďari zákerne prepadli novovzniknutý štát Slovákov v roku 1939. Keď som videl nádherné fotografie a účasť mladých ľudí s matičnými a so slovenskými vlajkami, aký mohutný sprievod pochodoval Spišskou Novou Vsou, vojakov oblečených do uniforiem Slovenskej armády, ktorá bránila po necelom týždni nezávislosť Slovenskej republiky, vedel som, že nezanikne nikdy meno a tobôž skutky Matice slovenskej. Určite sa na matičnej ceste v našom hnutí budeme občas aj mýliť. Ale budeme vždy najmä konať na prospech Slovenskej republiky, jej slávy a nezávislosti. Tak nám Pán Boh pomáhaj!