REPORTÁŽ
Igor VÁLEK
Skanzeny všade na svete predstavujú jedinečné lokality, kde sa môžete nadýchnuť atmosféry presiaknutej arómou minulosti. Inak to nie je ani u nás, kde aj vďaka architektúre sprítomňujúcej svet našich predkov, v posledných rokoch umne oživovanej i mnohými zvykoslovnými a prezentačnými podujatiami, prežijete zaujímavé chvíle. Ponúkame pár tipov z trojice slovenských skanzenov.
- JEDINEČNÁ ŽELEZNICA
Spojenie tradičného staviteľstva a prírodného prostredia v krásnej scenérii predstavuje Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke. Neodmysliteľnou súčasťou je historická lesná železnica, zapísaná i medzi národné kultúrne pamiatky. Akési epicentrum tvorí 25 objektov – obytných, hospodárskych, cirkevných a spoločenských stavieb – premiestnených zo zatopeného územia nádrže Nová Bystrica (obce Harvelka a Riečnica) a doplnených o pastierske obydlia. Areál má až 143 hektárov, čo predstavuje prvenstvo medzi podobnými zariadeniami u nás. Usadlosti dopĺňa murovaná Kaplnka Panny Márie Ružencovej zo Zborova nad Kysucou. Najpočetnejšiu skupinu stavieb tvoria obytné domy z osady Rybovia, usadlosť pozostávajúca z obytného domu, maštale a humna z osady Do Potoka, dvojdom z Harvelky i tzv. Raganov mlyn. Krčma z Korne slúži na občerstvenie špecialitami z kysuckej kuchyne. Múzeum ako jedno z prvých pravidelne začalo realizovať prezentačné programy, k najatraktívnejším patria ukážky pečenia chleba i technológií spracovania dreva. Najväčšou atrakciou je však cestovanie po obnovenej trati zachovaného úseku Kysucko-oravskej železnice, prekonávajúcej pomocou úvraťového systému veľké terénne prevýšenie. V múzeu sú v júni a v júli pripravené i tieto programy: 10. 6. 2012 Kuchyňa starých materí (rezance s makom, štrúdle, šišky); 17. 6. Ide svadba z hory, prikrývajme stoly (svadobné zvyky – čepčenie nevesty); 24. 6. Na svätého Jána (svätojánska mágia v podaní folklórnych skupín); 8. 7. Pranie na potoku; 15. 7. Deň remesiel – Návrat k remeslám starých otcov a materí; 22. 7. Na salaši (ovčiarska nedeľa: strihanie oviec, varenie baranieho gulášu a halušiek, ťahanie korbáčov); 29. 7. Med ako medicína (prezentácia slovenských včelárov a výrobkov z medu).
- JAZDA NA HUCULOCH
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je síce najmladšie z rodiny skanzenov, ale veľmi živé svojím „naturelom“. Reprezentuje ľudovú kultúru Liptova formou rekonštrukcie sídelného areálu s historickým jadrom. Začalo sa stavať v súvislosti so zaplavením rozsiahleho územia pri výstavbe vodného diela Liptovská Mara. Pôvodné stavby rozobrali a unikátne časti previezli a osadili do verných kópií. Spomenúť treba päť domov z Liptovskej Sielnice, dom roľníka mnohodetnej rodiny i príbytok kolára. Návštevníkov zaujme tzv. Mestský dom, úrad richtára z Trnovca a dedinská škola z Valaskej Dubovej. Najvzácnejšími exponátmi sú goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec a ranogotický Kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Prvý objekt zaujme architektonickými detailmi a nástennými maľbami, kostol má zas románske základy z 12. storočia… Myšlienku živého múzea realizujú prostredníctvom tradičných tematických nedieľ s ukážkami remesiel, zvykoslovia a folklóru. Múzeum má vlastnú zooexpozíciu, atrakciou hlavne pre detských návštevníkov je chov huculských koní spojený s jazdou na nich. V najbližších týždňoch môžete navštíviť aj tieto podujatia: 17. 6. 2012 Remeslo má zlaté dno (remeselnícke dielne, ukážky práce a výrobkov); 1. 7. Z liptovskej kuchyne; 8. 7. Nedeľa rodákov (súčasťou je aj pietna spomienka na obce, ktoré zanikli pri budovaní vodného diela Liptovská Mara); 22. 7. V tej liptovskej stolici (scénický program zameraný na zaujímavé udalosti z dejín); 29. 7. Ovečka, Ovečka (prezentácia tradičných foriem chovu oviec a s tým spojených kultúrnych prejavov – odev a spôsob života ovčiarov, výroba salašného riadu a predmetov pastierskeho rezbárskeho umenia, pastiersky folklór).
- ULICA Z ROZPRÁVOK
Múzeum slovenskej dediny v Martine-Jahodníckych hájoch (súčasť Slovenského národného múzea) je jediné, ktoré ukazuje ľudové staviteľstvo, bývanie a tradičný život na Slovensku v celku. Areál v súčasnosti predstavuje regióny Oravy, Kysuce-Javorníky, Liptov a stále sa dopracúva domáci Turiec. K najcennejším objektom patrí zemianska usadlosť z Vyšného Kubína, vysoko je cenená aj roľnícka usadlosť z Jasenovej. Usadlosť z Novote je zas príkladom domu s pecou a ohniskom priamo v izbe. Pútavá – a z mnohých filmov i rozprávok známa – je rekonštrukcia uličnej zástavby s dvoma usadlosťami so štítovou orientáciou z Hruštína, roľnícky dom z Veličnej s výškou v časti komory, pavlačou a expozíciou bývania a spracovania plátna v 2. polovici 19. storočia či roľnícka usadlosť zo Zázrivej so zvonárskou dielňou. V ďalších častiach areálu sú napríklad zrubové sezónne poľné maštale zo severozápadného Slovenska či usadlosti z Vavrišova… Jedným z najnovších prírastkov skanzenu je skvost záhradnej architektúry, pestro zdobená filagória premiestnená z farskej záhrady v neďalekom Slovenskom Pravne. Omše sú pravidelne slúžené v renesančno-barokovom jednoloďovom kostolíku z Rudna.
V agrikultúrnych expozíciách sa dokumentuje pestovanie tradičných plodín, drevín, korenín, liečivých a magických rastlín.
S programom Národopisného leta sa spájajú tematicky zamerané i tieto nedele: 8. 7. 2012 Turčianska harmonika (10. ročník podujatia venovaného hre na harmoniku a heligónku z Turca a susedných regiónov); 12. 8. Spoznajme sa (folklór, zvyky a tradičná i súčasná umelecká a remeselná výroba Rómov); 26. 8. Dožinky (oslava zberu úrody, ukážky spracovania obilia tradičným spôsobom, vrátane ručného mlátenia a mletia, ochutnávky cestovín, chleba a pečiva).
