REPORTÁŽ
Igor VÁLEK
Prídu hostia zo zahraničia, priatelia z Nemecka, kolegovia z Francúzska... Už ste vymysleli program, chceli by ste ho vyzdobiť ešte večerou. Dobrým jedlom a špecialitou, ktorá charakterizuje našu kuchyňu a zároveň by bola chutnou bodkou za návštevou Slovenska. Čo teda na tanier? Predsa bryndzové halušky!
- POZOR NA KRV!
Jedlo, špecialitu, ktorá – keď je správne pripravená – nemá hádam seberovného súpera. Kto potreboval v danom slova zmysle inšpiráciu a či odbornú radu, mal počas posledného májového víkendu o program postarané. V rázovitej podfatranskej obci, slávnom rodisku zbojníka Jánošíka sa konal ďalší ročník populárnych Majstrovstiev sveta vo varení a jedení bryndzových halušiek. Už hádam kdesi pri Kostole sv. Cyrila a sv. Metoda „v ústredí“ bolo cítiť lákavú vôňu pražiacej sa slaninky a počuť rezkú hudbu. Šírili sa nezadržateľne ako vlna cunami, no epicentrom tohto slovenského „zemetrasenia“ bol areál Amfiteátra Nad Bôrami. Pridalo sa i počasie, slnko nešetrilo svetlom a teplom, nuž nečudo, že na výkony najlepších haluškárov zo Slovenska, podporených i súťažiacimi z Chorvátska a Maďarska, boli zvedavé viac ako štyri tisícky (čoraz viac vyhladnutých) divákov. O titul svetových šampiónov sa začalo bojovať s úderom 10. hodiny a všetky sily (do útoku) vrhlo 32 družstiev. Okolo kotlíkov a v nich to len tak lietalo. Jeden zo štvorčlenného tímu halušky varil, ostatní udržiavali oheň, poriadok a hladinu dobrej nálady a – akoby popritom – pripravovali škvarky. Z dvoch kilogramov zemiakov musel kuchár (sám!) pripraviť 3,5 kila chutných bryndzových halušiek. Nie je to také jednoduché, ako by sa mohlo zdať, súťaž má pevný a nemenný „reglement“. Hovoriaci aj to, že porota hodnotí hygienu, estetiku, chuť, množstvo i nedodržanie technologického postupu, čo všetko sa odrazí v počte trestných bodov. Len za poranenie prstov pri strúhaní zemiakov ich môžete „vyfasovať“ až tisícku!
- KAMZÍK NA VRCHOLE
Minuloročné prvenstvo obhájilo družstvo Kamzík z Bratislavy, podobne ako viacerí víťazi individuálnych súťaží v jedení syrovej nite, pití žinčice a podobne. „Skoro 70 percent súťažiacich je stále rovnakých... Málokto si trúfne zjesť kilogram halušiek alebo vypiť liter žinčice. Keby bola väčšia rivalita, ale bohužiaľ nemáme chlapov, ktorí by to skúsili,“ podotkol riaditeľ pretekov Milan Holák. Sám hovorí, že ideálne halušky majú byť žlté – pozor, zemiakové a nie múkové! – s veľmi kvalitnou bryndzou a perfektne vypraženou slaninkou. Dodáva, že najčastejšou chybou je, že veľa súťažiacich sa ponáhľa a halušky nedovarí. Nestačí teda, aby halušky vyvreli navrch, treba ich nechať povariť. Toľko skúsený odborník. Neostáva iné, ako mu veriť a pridŕžať sa jeho rád i doma pri sporáku. Ešte k výsledkom. Celkový čas bratislavského družstva bol 14 minút 56 sekúnd. Mimochodom, na majstrovstvách sveta spotrebovali, podľa ich hovorcu Jozefa Miča, súťažiaci i návštevníci zhruba tonu bryndze, vypili okolo 800 litrov žinčice a zjedli zhruba 100 kilogramov syrových korbáčikov. „Meter syrovej nite zjedol víťaz za 12 sekúnd, liter žinčice vypil za 10 sekúnd a kilogram halušiek zjedol za 45 sekúnd,“ povedal Mičo.
- NAŠA JE NAŠA!
Krv z porajbaných prstov, pot pri varení i jedení a veselá muzika. Aj toto patrilo k majstrovstvám sveta vo varení halušiek v Terchovej, ktoré sa určite vydarili. Práve v čase terchovskej haluškiády začal švagor chodiť za robotou do Rumunska. Keď sa vrátil prvý raz, doniesol tamojší syr. Celkom fajn, chuťou pripomínal zhruba balkánsky kaškaval. Na druhý raz priniesol rumunskú bryndzu. O poznanie inej farby, akejsi žltkastej, inej konzistencie, akejsi redšej a hlavne – inej chuti, akejsi nevýraznej. Darmo, tá naša, hlavne v máji, to je iná dobrota! Ohlásila sa vám návšteva zo zahraničia a vy si lámete hlavu nad tým, čím jej členom zaplniť žalúdky? Riešenie je na svete – bryndzové halušky! Hoci – aby sme ostali blízki Jánošíkovmu rodisku i domicilu našej reportáže – podľa takéhoto terchovského receptu. Budeme potrebovať 1 kg zemiakov, 300 g múky, 250 g bryndze, 2 až 3 lyžice bravčovej masti, lepšie však trochu prerastenej údenej slaniny a, samozrejme, soľ. Zemiaky ošúpeme, znovu umyjeme a najemno postrúhame. Pridáme múku a miešaním vypracujeme husté cesto. Dáme ho na lopárik, ktorý sme predtým opláchli vo vode. V plochom hrnci necháme zovrieť väčšie množstvo osolenej vody. Koniec lopárika ponoríme 2 až 3 cm do vriacej vody.(Pozor na obareniny, do vody patrí drevo a nie prsty!) Nožom rozprestrieme časť cesta na spodnej polovici lopárika, oddeľujeme z neho malé kúsky a hádžeme ich do vody. Dôležité je, aby sme na lopárik dali vždy postupne len toľko cesta, koľko halušiek sa uvarí na jeden raz. Tiež dbáme na to, aby halušky boli rovnako veľké a cesto sa dalo dobre spracovať. Ukazovateľ kontrolného charakteru: rozotrené cesto by malo mať hrúbku asi pol centimetra. Ďalšia dôležitá vec: halušky opatrne premiešame, aby sa neprilepili na dno hrnca. Potom hrniec na chvíľu prikryjeme a keď halušky vyplávajú na povrch, vyberieme ich z vody. Po uvarení prvej porcie nesmie ostať vo vode veľa múky a škrob. Ďalšia porcia sa potom môže variť v tej istej vode. Samozrejme, pomastené halušky posypeme bryndzou a opatrne premiešame. Posypeme upraženou slaninkou podľa chuti a dáme sa do roboty. Pardon, do jedenia!