Je to ako s tou tohtoročnou zimou. Každý vie, že sa končí, ale ona nám stále viac strpčuje život a čoraz viac uberá z našich rozpočtov. Naša bezmocná, tragikomická nevládnuca vláda. Populisticky nám podsúva heslá o podpore podnikania, o „flexibilnom trhu práce“, na ktorom mal nastať doslova boom s voľnými pracovnými miestami, paradoxne po likvidácii základných zamestnaneckých istôt v Zákonníku práce.
Pre článok, publikovaný v rubrike s názvom Aktuálne, sa však hodia predovšetkým aktuálne čísla. Môžeme o ne zakopnúť takmer všade. Napríklad na úradoch práce. Tamojší, naozaj ťažko skúšaní zamestnanci, ktorých štát podporuje menšou odmenou za prácu ako priemernú rodinu v spišskej osade sociálnymi dávkami, dobre vedia, že približne 95 percent záujemcov o prácu vo veku nad 55 rokov nemá u nás absolútne žiadnu šancu. Dalo by sa teda povedať fajn, aspoň tí mladí! Ibaže – 35,1 percenta mladých uchádzačov o prácu (vo veku do 30 rokov) na Slovensku v ekonomickom modeli, ktorý tak oduševnene stavia všetkého schopná neschopná modro-zeleno-bielo-maďarská koalícia, nemá takisto žiadnu šancu. Aktuálny priemer nezamestnanosti v krajinách EÚ v tejto vekovej kategórii je 22 percent. Sociálna katastrofa v podobe nezamestnanosti na Slovensku dospela do štádia, v ktorom sa orgány Európskej únie rozhodli razantne zasiahnuť! Akoby sa cez Slovensko prehnala katastrofálna živelná pohroma a Brusel operatívne posiela pomoc. Smutným faktom je, že je to realita týchto dní. Slovensko totiž aktuálne dostalo pokyn, aby vytvorilo akčnú skupinu, ktorej úlohou má byť urýchlené a najmä zmysluplné čerpanie eurofondov určených na podporu zamestnanosti. Súčasťou skupiny majú byť – zrejme nielen pre kontrolu, ale najmä pre neschopnosť našej vlády a jej úradníkov aj odborníci z európskej centrály. Na stole takpovediac ležia viac ako dve miliardy eur, ktoré má k dispozícii naša vláda, aby pomohla nezamestnaným na Slovensku. Treba „len“ chcieť a najmä vedieť ako.
Ďalšiu neschopnosť a nekompetentnosť predvádza v týchto dňoch v priamom prenose minister financií Ivan Mikloš aj s jeho kinderteamom či gorilími obľúbencami na významných pozíciách rezortu (a tiež vo vlastnej strane). Experiment fúzovania daňových úradov s finančnou správou dospel do štádia, keď dnes čaká na „vratku“ DPH už viac ako mesiac 1 700 zahraničných firiem. Dokedy sa im takto oplatí podnikať na Slovensku a dokedy sa takto Miklošovými úradmi nechajú okrádať? Je to iba otázka času. A keď spomíname úrady, nemáme na mysli úradníkov, ktorí sa sami vzbúrili a odmietajú chaos a nekompetenciu, vnútenú im ministrom z pozície nadriadenej moci. Naopak, treba oceniť, že popri nefunkčnom elektronickom systéme sú s tužkou v ruke pripravení ručne vybavovať všetky stránky ako za čias c. k. mocnárstva. Ak má podpora podnikania v praxi vyzerať tak, že na daňové identifikačné číslo sa čaká viac ako mesiac, ak nemožno komunikovať elektronickou cestou s úradmi, pretože neexistujú elektronické formuláre, ak úradníci ručne počítajú nadmerný odpočet DPH, potom sme naozaj v monarchii a nie vo fungujúcom štáte. Len pre neschopnosť Miklošových úradov vznikajú podnikateľom obrovské škody. Pravda, zo zákona majú nárok na ich kompenzáciu – teda mohli by sme sa im my všetci občania, okrem pána Mikloša, zložiť z našich daní. Ale aby podnikateľský subjekt podával sťažnosť na daňový úrad, to už rovno môže vrátiť licenciu. Alebo ísť radšej podnikať na Cyprus.
A sneží a sneží a zima nie odísť!
Ivan Brožík