V našich chotároch je ukrytý obrovský ekonomický potenciál práve pre obdobie krízy
Ivan BROŽÍK – Foto: internet
Všetci vieme, že slovenskí pôdohospodári melú z posledného, že slovenská pôda sa stráca v rukách zahraničných majiteľov a že slovenských potravín je na pultoch obchodov čoraz menej. Čo sa však musí stať, aby sme sa konečne dokázali celoslovensky dohodnúť, aké pôdohospodárstvo chceme, ako to ideme urobiť a ako zaviazať politiku, aby to dlhodobo rešpektovala?
Už počas prvej vlády Roberta Fica vznikol dostatočný rámec na to, aby sa mohol pripraviť a začať takzvaný predaj z dvora. „Kľúčovou finančnou podmienkou na jeho fungovanie bola znížená DPH na predaj z dvora z 20 na 5 percent. Tento daňový stimul však vláda Ivety Radičovej zrušila, čo spôsobilo reakciu, že okamžite prestal byť o takýto predaj záujem,“ vysvetlil v rozhovore pre SNN jeden z bývalých ministrov pôdohospodárstva a agrárny expert Peter Baco. Následne mali farmári náklady na drobný predaj vyššie ako pri hromadnom predaji pre veľkoodberateľov. Peter Baco jedným dychom pripomína, že „ naša slovenská DPH na potraviny je v EÚ najvyššia a aj po aktuálnom zvýšení u susedov sa pohybuje v okolitých štátoch od 5 do 15 percent“.
■ NIE JE TO LEN O PAPRIKE
Predaj z dvora je veľmi dobrá myšlienka. „Priama komunikácia medzi výrobcom a spotrebiteľom, zintenzívnenie prirodzených väzieb medzi dedinou a mestom, čerstvosť a originalita tovarov, oživenie vidieckeho života, podpora agroturistiky, multiplikačné efekty pre celkový vidiecky hodnotový systém – to sú faktory, ktoré slovenskému vidieku pomôžu. Samozrejme, je naivné sa domnievať, že fungujúci predaj z dvora významne ovplyvní ekonomiku našich poľnohospodárov. Jeho perspektívny rozsah je v percentách celkového agrárneho obratu. Predsa však spozornejú aj veľkoodberatelia poľnohospodárskych produktov, je to hoci len malá, ale je to konkurencia, a veľkoodberatelia sa budú musieť k prvovýrobcom korektnejšie správať,“ konštatuje Peter Baco. Slovenský europoslanec tvrdí, že všetko je pripravené a funkčné, že „je to len otázka na vládu, či neumožní na začiatok možno len niekoľko stotisíc eur na stimulovanie tohto predaja výhodnou DPH, aby sa systém znova naštartoval“. Obáva sa, aby sme nedopadli tak ako pri potravinovej pomoci najviac odkázaným zo zdrojov EÚ.
■ FRÁZY NESTAČIA
Kupujte slovenské výrobky! – to je už naozaj obohrané heslo a nanajvýš prázdne. Dobrých slovenských potravín vyrábame sotva polovicu z množstva, ktoré vieme spotrebovať. A trend sa zhoršuje, nie naopak.
„Slovenský trh je trhom chudobných zákazníkov, kde rozhoduje o obchodnom úspechu tovaru výška ceny. Tlak na výšku cien potravín je aj z už spomínanej bezprecedentne vysokej DPH na potraviny. Keď pred niekoľkými rokmi pre hrozbu vtáčej chrípky klesala v celom svete spotreba hydiny a následne aj jej cena, boli sme jediný štát EÚ, v ktorom zákazníci reagovali na zníženú cenu zvýšenými nákupmi hydiny. Samostatnou kapitolou v tomto smere je monopol veľkých obchodných systémov. Tu je analogická situácia ako pri predaji z dvora. Naša vláda prijala pred piatimi rokmi zákonné opatrenie na reguláciu týchto vzťahov, čo obmedzilo takéto nefér praktiky. Radičovej vláda to však zrušila,“ pripomína bývalý minister pôdohospodárstva Peter Baco.
Slovenský agrosektor vie indikovať vytvorenie tisícov nových pracovných miest. Samozrejme nielen v poľnohospodárstve a lesníctve, ale aj v dodávateľských, spracovateľských, obslužných a súvisiacich odvetviach a odboroch národného hospodárstva. V EÚ platí algoritmus, že jedno nové pracovné miesto v agrárnej prvovýrobe znamená až štyri pracovné miesta v súvisiacich činnostiach. Napríklad náš sused Rakúsko preukazuje takmer 17-percentnú zamestnanosť v takomto komplexe. U nás sa to zužuje na necelé 4 percentá zamestnaných v prvovýrobe. Peter Baco práve prostredníctvom našich SNN apeluje: „V krátkom čase sa asi toho veľa neurobí ani na poli agrárnej zamestnanosti. Lenže treba začať ešte v kratšom čase koncepčne konať. Teda celoslovensky sa dohodnúť, aké pôdohospodárstvo chceme, ako to ideme urobiť, a zaviazať politiku, aby to dlhodobo rešpektovala. Parciálne, náhodilé pohľady a riešenia na agrárnu zamestnanosť môžu mať účinok, je však z toho často len škoda, ak to ďalšia vládna garnitúra zruší a postaví do polohy poškodzujúcej svoje záujmy. Potenciál agrárnej zamestnanosti je reálne dostupný, lebo produkčný potenciál slovenskej krajiny umožňuje produkovať potraviny pre podstatne viac obyvateľov, ako má SR.“