Prestaňme plakať nad rozliatym mliekom


ROZHOVOR

Filozofia Európskej exekutívy o spôsobe podpory nových členských krajín je scestná

Zhováral sa Ivan BROŽÍK – Foto: PD Pruské

Poľnohospodárske družstvo Vršatec v Pruskom vedie predseda Ing. Ján Kopšo. Družstvu sa darí raz menej, inokedy viac, ako to býva zvykom. Ale bolesti a problémy má porovnateľné s ostatnými na Slovensku. Slovenské národné noviny sa vyzvedali, aké.

● Ako vnímate skutočnosť, že slovenský farmár, slovenský poľnohospodár je v porovnaní so svojimi kolegami zo „starých“ členských štátov Únie akýmsi občanom druhej až tretej kategórie?

poľnohospodárstvo 2To je naozaj obrovská diskriminácia Slovenska a jeho poľnohospodárov. Do istej miery možno hovoriť o podraze. Mám taký pocit, že prístupové rokovania sa viedli v tlaku a úsilí za každú cenu dostať Slovensko do Európskej únie. To sa síce docielilo, ale na našich chrbtoch. Vtedajší negociátori nás poľnohospodárov zapredali.

● V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sme napríklad na Slovensku doslova museli zdecimovať stavy chovov dobytka.

Viete, náš vstup do Únie, vrátane všetkých nových krajín, to bol obchod so zámerom uvoľniť trh. A najmä vytvoriť priestor pre nadprodukciu potravín. My sme doslova bez boja odovzdali obrovský trhový priestor a potenciál – veď tá nadprodukcia v západnej Európe už vtedy bola evidentná. Osobne si myslím, že rozširovaním Únie skôr EÚ-15 riešila svoje problémy s odbytom ako to, čo sa oficiálne deklarovalo.

● Dá sa povedať, že nové členské krajiny Únie sú voči starým v postavení akýchsi agrárnych kolónií?

Nuž, dalo by sa povedať, že tu bola kolonizácia bez použitia zbraní.

● Hypoteticky – ako by družstvo Vršatec vyzeralo dnes, ak by ste mali rovnaké ekonomické podmienky ako vaši kolegovia z pôvodnej pätnástky?

V prvom rade by sme mohli našich zamestnancov platiť aspoň na štandardnej slovenskej mzdovej úrovni. (Pred vstupom SK do EÚ malo družstvo v sezóne okolo 600 zamestnancov, v súčasnosti okolo 65 – pozn. red.)

Netrápili by vás iba existenčné problémy, zaoberali by ste sa aj rozvojovými programami, zveľaďovaním chotára...

Údržba a tvorba krajiny, to je vyššia pridaná hodnota odovzdaná spoločnosti. Vyššia dokonca ako samotná produkcia potravín – mimochodom, tam už sme klesli na nejakých štyridsať percent sebestačnosti.

Ako dostať viac slovenských výrobkov na domáci trh?

Plakať nad rozliatym mliekom? Problém vznikol už v časoch privatizácie potravinárskeho priemyslu. Poľnohospodárom nebol umožnený vstup do tohto procesu. V zásade by to bolo možné pri zmene filozofie správania sa obchodných reťazcov. Viete, beží u nás v televíziách reklama jedného z reťazcov, najmasívnejšia, za predaj slovenských výrobkov, a pritom ich má na vlastných pultoch najmenej – iba dvadsať percent!

Prečo náš trh zaplavujú poľské alebo české výrobky?

Problém určite nie je v kvalite. Mám taký pocit, že napríklad v Českej republike sú mliekarne skromnejšie. Teda že spracovatelia si nárokujú menšiu maržu, a tá je potom spravodlivejšie rozdelená medzi prvovýrobcov, spracovateľov a predajcov. A výsledkom je zaujímavejšia cena pre spotrebiteľa.

● Skúsme ilustrovať, aké sú vaše náklady na výrobu litra mlieka a koľko získate za jeho predaj?

Liter mlieka vyrobíme asi za 35 – 40 centov. Speňažujeme ho za tridsať centov za liter. Pri našej dennej dodávke 6 tisíc litrov mlieka v prepočte na hnoj vyhadzujeme denne „desaťtisíc korún“.

● Ako dlho sa dá takto hospodáriť?

Dovtedy, kým filozofia podpôr z Únie bude spočívať v sanácii strát a nie v rozvojových programoch a investíciách.

● Predaj z dvora – to predsa nejde o predaj desiatich kilogramov broskýň na stolíku pred bránkou.

Na Slovensku fungujú dve formy predaja z dvora. Prvá, to je vlastne čierna ekonomika. Alebo jej súčasť. Nikto nič nekontroluje, nikto nič neeviduje, nikto nič nikomu neodvádza. Žiadna zdravotná kontrola, nič. Druhá forma, tá môže fungovať oficiálne a legálne, ako aj s garanciami, v podnikoch prvovýroby.

To si však vyžaduje aj investície.

Iste, určité áno. Schváliť prevádzku na predaj napríklad v našej administratívnej budove, to je množstvo povolení, žiadostí, úradovania, poplatkov. Vnímam, že súčasný minister Jahnátek má záujem, aby sa toto zjednodušilo.

A čo dopyt?

Registrujeme aj my prvovýrobcovia že ľudia majú veľký záujem kupovať kvalitnú produkciu priamo od zdroja. Alebo – z dvora. Nie zriedka za takýmto predajcom cestujú aj na väčšie vzdialenosti. My sme napríklad medzi prvými začali s predajom surového kravského mlieka.

Vidíme veľký záujem o čerstvé hovädzie mäso. Jeho cena by bola výrazne zaujímavejšia ako v hypermarkete.

● Je reálne predstavovať si, že agrosektor môže výrazne pomôcť znižovať nezamestnanosť?

O tom som presvedčený. Poviem príklad – teraz pre našich zamestnancov stravu dovážame. Kedysi sme mali kuchyňu, v nej pracovali kuchárky, pomocný personál. Kedysi, to bolo vtedy, keď nás bolo viac. Na družstvách je miesto pre iks takýchto služieb. My držíme aj pridruženú výrobu nepoľnohospodárskeho charakteru. Aj keď tu nevytvárame veľký zisk, slúži to na udržanie zamestnanosti v regióne pôsobnosti družstva a títo pracovníci nie sú odkázaní na štát.

Tak ako na to?

Aby vôbec mohli začať vznikať pracovné miesta, musí dôjsť k oživeniu živočíšnej výroby. A špeciálnej rastlinnej výroby. To sú činnosti, kde sa pracuje nonstop 365 dní v roku vo dne v noci. Ale je aj iná cesta – čo tak niečo na spôsob aktivačných prác cez pôdohospodárske družstvá s cieľom venovať sa údržbe a rozvoju krajiny? Odskúšané to je cez samosprávy. Fungovalo by to určite aj u nás.

Pre agrosektor sú zaujímaví ľudia aj bez vzdelania, ale aj s vysokoškolským vzdelaním...

To hovorím stále, miera uplatnenia sa je u nás obrovská. Takže začnime najskôr so znížením DPH na predaj z dvora. Pokračujme v snahe o zrovnoprávnenie podmienok v dotačnej politike. A potom už budeme generovať pracovné miesta spolu s rozvojom výroby.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.