Zápas Matice slovenskej o slovenskú identitu a štátnosť v rokoch 1990 – 1993
Využitá historická príležitosť a výstup na fórum
Stanislav BAJANÍK – Karikatúra: Peter GOSSÁNYI
Od roku 1861, keď sa Matica slovenská svojím prvým Memorandom národa slovenského v Turčianskom Svätom Martine prihlásila za národné, kultúrne, školské a územné práva Slovákov a v duchu zásady, že v „osudných dobách národov alebo štátov zmeškaná príležitosť sa nikdy nevráti“, patria roky 1990 – 1992 k najvýznamnejším historickým obdobiam mobilizácie slovenského národa za verejné, národné, suverénne a štátotvorné práva.
Ujarmená v krážoch čechoslovakizmu (1919 – 1938), tvoriaca v období prvej Slovenskej republiky (1939 – 1945), pokorená totalitným komunistickým režimom (1948 – 1989) sa rozhodla využiť historickú príležitosť sebareflexie, vystúpiť z kabinetu na fórum a dosvedčiť Slovensku, Slovákom vo svete, Európe i svetu svoju odhodlanosť nepoľaviť v nových spoločenských pomeroch volajúcich po zabezpečení potláčaných práv národa, ako i Slovákov žijúcich v bývalom socialistickom tábore (1948 –1989). Kontinuálne sa napojila na takmer 50-ročný zápas slovenského zahraničného exilu v boji o suverenitu a obnovenie slovenskej štátnosti. V rámci svojej revitalizácie, keď si hľadala svoje moderné európske umiestnenie, jej pripadla úloha národného, spoločenského tmelu, čo si musela všímať nielen štátna exekutíva, ale i európske a svetové štruktúry kontrolujúce (a usmerňujúce) spoločenské a záväzné zmeny v Európe. Takýto štart MS do verejného života si dejiny pamätajú len na jej začiatku v roku 1863.
■ NA VLNE POHYBOV
Novej vlne, zmenám, zvratom, rehabilitácii, tvorivému demokratickému pôsobeniu sa upísali nielen jej prvé novodobé pohyby (Martin, Komárno, Bratislava a i.), ale i činnosť nových štruktúr (výboru, predsedníctva), obnovených a zakladaných MO MS, celej siete celoslovenského matičného hnutia. Národné, spoločenské, politické pochopenie matičných iniciatív vynieslo Maticu slovenskú do spoločenských i politických sfér, kde sa jej mobilizačný faktor uchytil ako nosný spoločenský tlak na politické riešenie nových pomerov. Vyplavili sa problémy slovenského juhu, slovenského sveta, jazykových pozícií slovenčiny, slovenskej kultúry, školstva, samosprávy jazykovo zmiešaných území SR a iné ujmy vyvolané na národnej identite tzv. socialistickým vlastenectvom a demokratickým centralizmom.
Matica sa angažovala v tzv. pomlčkovej vojne, ale aj v ďalších štátno-právnych a štátotvorných problémoch. Svojím druhým Memorandom národa slovenského v Turčianskom Svätom Martine z 8. 6. 1991 sa verejne prihlásila už v roku 1991 k „k plne suverénnej a samostatnej Slovenskej republike“. Pripravila návrh Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky zo 17. júla 1992, návrh Preambuly Ústavy SR (1992), Tézy Zákona NR SR o štátnom jazyku (1993), Zákona o zahraničných Slovákoch (1995). Vláda SR ju o. i. odmenila tým, že sa stala majiteľom jedného z piatich originálov Deklarácie o zvrchovanosti SR.
Odštartoval sa zápas o nové pozície slovenčiny ako štátneho jazyka, novú ústavnosť a spoločenské zriadenie, prehlbujúcu sa národnú, duchovnú, kultúrnu, etnickú identitu, suverenitu, štátnu samostatnosť, integritu Slovenska, pluralitu názorov, stavbu „Národnej katedrály“ v zjednocujúcej sa Európe, doposiaľ vystavenej globalizačným tendenciám na úkor národných a etických priorít.
■ CELONÁRODNÉ VYSTÚPENIA
Voľba prostriedkov nových národných, matičných zápasov padla najmä na organizovanie Celonárodných zhromaždení Matice slovenskej (1990 –1992), Stretnutí Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch (od roku 1990), Stolov národnej dohody MS a relevantných politických strán a hnutí na jej pôde v Bratislave. Matica zvádzala zápasy pri delení Slovenska, čelila snahám o maďarskú autonómiu na etnickom princípe, rozdrobovaniu slovenskej politickej scény, urážkam prívržencov centralizmu, volala po prijatí Deklarácie SNR o štátnej zvrchovanosti, Ústavy Slovenskej republiky ako najdôležitejšieho dokumentu suverénneho štátu a medzinárodného práva, riešení konfederácie až po štátnosť – obnovení slovenskej štátnej samostatnosti. Zorganizovala vyše 350 0000 podpisov: Za tú našu slovenčinu; tiež za zákaz majorizácie (prehlasovanie) Slovákov na vlastnom území, za práva Slovákov v samosprávnych orgánoch, za posilňovanie národnej identity, slovensko-slovenskej svetovej spolupatričnosti, mediálne zastúpenie pri ovplyvňovaní verejnej mienky v duchu národných a kultúrnych potrieb Slovákov. Pôsobila v slovenskom školstve, vo vede, ale i pri likvidácii šovinistických, extrémistických a nacionalistických nálad najmä v radoch politikov maďarskej národnostnej menšiny. Organizovala sadenie líp Ústavy SR a Vatry zvrchovanosti SR. Na pozadí svojich ekumenických zjednocovacích snáh, nebývalých aktivít sa hlboko zapísala do politického, verejného povedomia doma i v Európe. A to až tak, že slovanské Matice na prvom Európskom kongrese Matíc slovanských národov v Martine (2005) prejavili záujem, aby sa Matica slovenská stala „lídrom“ matičného slovanského fenoménu v Európe a vo svete.
■ RAST PRESTÍŽE
Matica slovenská mala zastúpenie v štátnych exekutívnych funkciách, mediálnych radách, z jej radov vyšlo viac ministrov, poslancov, predstaviteľov a odborníkov politických strán a hnutí, predstaviteľov štátnych i neštátnych korporácií. Jej odborníci prednášali na medzinárodných politologických, interetnických fórach v Európe, zúčastňovali sa na medzinárodných konferenciách a výskumoch. Verejnými aktivitami vyvolala prvýkrát v dejinách verejnú protestnú hladovku v Bratislave (okolo 50 občanov) za matičný návrh jazykového zákona. Do Bratislavy, Uhrovca, Martina, Komárna zmobilizovala do 100 000 Slovákov na podporu slovenskej samostatnosti, jazykového poriadku, čo možno pokladať za unikátny historický úspech podobne ako skutočnosť, že Stolmi národnej dohody spájala na svojej pôde v Bratislave relevantné politické strany a hnutia k otázkam slovenčiny ako štátneho jazyka, štátnej suverenity, demokratických interetnických vzťahov, ústavnosti a samostatnosti štátu. Významne pôsobila na verejnosť cez médiá, SNN, Umelecký odbor MS, ktorý kultúrnymi podujatiami prehlboval pocit vlastenectva a štátnosti najmä na jazykovo zmiešanom území SR. Pohla takmer celým Slovenskom, zmobilizovala matičný i nematičný terén, ohlásila sa svetovej diplomacii a svetovým štruktúram. Vďaka tomu ju navštevovali komisári, emisári európskych štruktúr, diplomati, publicisti, vedci, politológovia z domova i zo zahraničia.
■ HISTORICKÉ OBDOBIE
Toto obdobie právom možno považovať za jedno z najvýznamnejších a najúspešnejších v jej dejinách. Napriek tomu po dvadsiatich rokoch samostatnej Slovenskej republiky by sa žiadalo zoskupiť z vyššie uvedených čiastkových prameňov najvýznamnejšie dokumenty (memorandá, vyhlásenia, stanoviská, návrhy štátotvorných textov a i.) v osobitnom vydaní Vydavateľstva Matice slovenskej veriac, že k tomu čo najskôr dospejeme. Všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom na pôde Matice slovenskej ako celku na týchto historických chvíľach, aktívne, neoblomne, nezištne podieľali, treba úprimne poďakovať a pri príležitosti 150. výročia MS aj zablahoželať.
ITINERÁR HLAVNÝCH MATIČNÝCH AKTIVÍT
I. Celonárodné zhromaždenia Matice slovenskej
5. 10. 1990 – Nám. SNP, Bratislava (za matičný návrh jazykového zákona)
25. 10. 1990 – Nám SNP, Bratislava, Hodžovo nám., Bratislava, pred SNR
(za prijatie matičného návrhu zákona SNR o úradnom jazyku na Slovensku)
27. 10. 1990 – Uhrovec, pred rodným domom Ľudovíta Štúra
(za novelu zákona SNR č. 428/199 Z.z. o úradnom jazyku Slovenskej republiky)
11. 3. 1991 – Za zvrchované Slovensko, Nám SNP, Bratislava
(za územnú jednotu SR a proti spolkovému rozdeleniu Slovenska)
8. 6. 1991 – druhé Memorandum národa slovenského, Nám. SNP, Martin
(za úplnú suverenitu a štátnu samostatnosť SR)
5. 10. 1991 – Nám. M. R. Štefánika, Komárno
(za podporu MS poskytnúť politickým stranám a hnutiam priestor na diskusiu o suverenite a štátnej samostatnosti SR)
11. 3. 1992 – Za jednotné Slovensko, Nám. SNP, Bratislava
(za prijatie Deklarácie SNR o štátnej zvrchovanosti SR, samostatnej Ústavy SR ako základných krokov k vyhláseniu štátnej samostatnosti SR)
II. Stoly národnej dohody
9. 10. 1991 – Matica slovenská, Františkánska ul. refektár kláštora františkánov, Bratislava
(MS, HZDS,KDH,MKDH,SNS,SZS, VPN)
17. 1. 1992 – Matica slovenská, Františkánska ul., refektár kláštora františkánov, Bratislava
(MS, KDH,ODÚ-VPN, DS, HZDS, SZS, SNDH,MNI, MKDH, SDĽ, Spolužitie)
10. 6. 1992 – Matica slovenská, Františkánska ul., refektár kláštora františkánov, Bratislava
(MS, HZDS, SNS)
17. 12. 1992 – Matica slovenská, Františkánska ul., refektár františkánov, Bratislava
( MS, SDĽ, HZDS, SNS)
III. Stretnutie Slovákov z južného Slovenska v Šuranoch v Dome Matice slovenskej v Šuranoch
3. 3. 1990 – prvé Memorandum Slovákov z južného Slovenska
(za suverenitu slovenského národa, slovenskú kultúru, školstvo, zákon o slovenčine ako štátnom jazyku na Slovensku)
14. 4. 1990 – Slovo na uváženie slovenskému národu
(za matičný návrh jazykového zákona proti revízii Trianonských zmlúv z roku 1920)
23. 6. 1990 – výzva SNR a vláde SR
(za plnú podporu Matice slovenskej a presadenie ňou pripravovaného jazykového zákona)
11. 5. 1991 – vyhlásenie Slovákov z južného Slovenska
(proti dopadom tzv. koaličného návrhu jazykového zákona, proti ohrozovaniu slovenčiny)
4. 4. 1993 – druhé Memorandum Slovákov z južného Slovenska
(za integritu a suverenitu SR, revíziu odporúčania RE 1201, slovenské školy v každej obci, slovenský prepis názvov obcí a miest na juhu Slovenska. Ohlas občanom maďarskej národnosti, list Rade Európy).