KOMENTÁR
Živá voda matičných slávností
Pavol PARENIČKA
Tak to máme úspešne za sebou. Národné matičné slávnosti… Ich história sa začala písať v roku 1863 v Turčianskom Svätom Martine. Malé slovenské mestečko na periférii veľkého Uhorska a ešte väčšej Habsburskej ríše sa vtedy v krátkom čase druhýkrát (po prijatí Memoranda v roku 1861) natrvalo zlatými literami vrylo do dejín Slovenska a sŕdc Slovákov a Sloveniek. Od tých čias pretieklo dolu Turcom veľa živej vody. Stopäťdesiatkrát sa opakovali matičné a martinské augustové slávnosti. Udialo sa toho veľa v Martine a v Matici, kde sa znovu a znovu zjavovali oduševnené generácie slovenských a slovanských osobností zo všetkých oblastí spoločenského života.
Práve ony odolali maďarizačnému tlaku v poslednej tretine 19. a na začiatku 20. storočia, zaslúžili sa o konštituovanie prvej ČSR a od roku 1919 o nepretržité organizovanie augustových pripomienok (v roku 1875 – 1918 ich organizovala martinská Živena), prihlásili sa k autonomistickému hnutiu, privítali slovenskú štátnosť v roku 1939… Ani česko-slovenskí komunisti a ich totalitný režim neostávali ľahostajní k martinskej Matici, najpamätnejšie oslavy sa konali v rokoch 1963, 1968 a 1988. Nesmelo v Martine prebúdzali spiaceho národného ducha slovenskosti, nevedomky sa kropil živou vodou…
Tak prišli roky 1989 a 1993. Odvtedy ubehlo dvadsať liet a dvadsať matičných slávností s množstvom udalostí a osobností. Preto kultúrna verejnosť očakávala, čo sa na matičnej pôde udeje v tomto jednom z najhorúcejších augustov v našej histórii vôbec. Národné matičné slávnosti 1. až 4. augusta 2013, pripravené pod taktovkou matičného predsedu M. Tkáča a režijným tvorivým vedením tajomníka P. Cabadaja, v roku 150. výročia založenia MS a 1 150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda medzi našich predkov, v neľahkej situácii hospodárskej krízy priniesli všetko – udalosti i osobnosti, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou súčasnej slovenskej kultúrnej podstaty nášho národa. Ako už neraz, MS pod svoje ochranné krídla zobral premiér vlády SR R. Fico. V jeho mene túto akciu vyplnili: kongres matíc slovanských národov, výstavné projekty, prezentácie poštovej známky, striebornej mince a kníh o Matici, odhalenie súsošia sv. Cyrila a Metoda, búst Moysesa, Kuzmányho a Francisciho, premenovanie nádvoria sídelnej matičnej budovy (na Park sv. Cyrila a Metoda), koncerty všetkých žánrov hudby a festival folklórnych súborov, galaprogram nazvaný podľa Tkáčovej eseje Ochrankyňa národa, slávnostné ev. služby Božie a rímskokatolícku svätú omšu, skanzem (kde si akoby symbolicky M. Tkáč na záver v oravskej krčme sadol presne na to isté miesto jednej z lavíc ako pri 125. výročí založenia MS v roku 1988 V. Mináč) atď. Celé mesto Martin, inak spoluorganizátor matičných slávností, zastúpené osobitne neúnavným viceprimátorom A. Lilgem, jeho námestia, ulice a zákutia dýchali atmosférou tohto podujatia.
A čo hostia slávností? Popri R. Ficovi do Martina prijali pozvanie svetoznáme i celonárodné slovenské osobnosti, ocenené „matičnými Oskarmi“, ako R. Schuster, J. Jakubisko, M. Martikán, J. Binder, E. Kristinová, A. Hykisch, J. Rezník, A. Rudavský, najslovenskejší z našich županov T. Mikuš a J. Blanár a desiatky iných, zväčša zakladajúcich členov MS, ktorých srdiečka vždy bili matičným a slovenským smerom, boli živou vodou pre národ. A nemožno opomenúť politika a štátnika V. Klausa, obhajcu, podporovateľa a priateľa Slovenska (k jeho návšteve sa vrátime v osobitnom komentári). Národné matičné slávnosti zodpovedne pripravilo vedenie Matice na čele s M. Tkáčom. Ostanú nám po nich duchovné i materiálne pripomienky – kongres, stretnutia, výstavy, súsošie, park, busty, známka, minca, knihy a pamätnice, umelecké a folklórne vystúpenia, skvelý galaprogram – majúce ambíciu byť ozajstnou živou vodou pre slovenskú štátnosť a jej kultúru. Živú vodu matičných slávností nespálilo slnko, ani kuvičie hlasy o tom, že niečo bolo zlé a iné úplne nevyšlo, lebo – ako v rozprávke – všetko zlé sa na dobré obráti. Aj v Matici…
