S Annou KOVÁČOVOU, riaditeľkou VÚ Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Anna Kováčová, Phd. je absolventka univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti, slavistka, kulturologička, doktorka literárnych vied. Dlhé roky pôsobila ako profesorka slovenčiny a ruštiny. V súčasnosti je vedeckovýskumnou pracovníčkou a zároveň riaditeľkou Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. V bádateľskej práci sa orientuje na historickú pamäť, sociálne dejiny a na kultúrne dejiny každodennosti v 19. a 20. storočí. doteraz vydala niekoľko samostatných publikácií.
- Momentálne zastávate funkciu riaditeľky Výskumného ústavu Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku. Čím sa tento ústav zaoberá, na čo sa orientuje a aká je jeho história?
Výskumný ústav CSS v Maďarsku je spoločenskovedná inštitúcia, ktorú v roku 1990 založili predstavitelia slovenskej inteligencie v Maďarsku. Slovenská samospráva je od roku 2001 aj jeho prevádzkovateľom. Charakterizuje ho interdisciplinárnosť, ktorá sa prejavuje v jazykovednej, sociologickej, historickej, etnologickej a vednej oblasti, ale aj v pedagogike, pri výchovno-vzdelávacej činnosti v spolupráci so školskými inštitúciami.Činnosť ústavu je zameraná na upevňovanie a zveľaďovanie slovenskej kultúry, na výskum histórie, jazyka, monitoruje činnosť kultúrnych ustanovizní, organizácií a združení Slovákov v Maďarsku a pátrame aj po významných osobnostiach slovenského národnostného života. Okrem toho ústav realizuje, koordinuje a podporuje programy a aktivity, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k rozvoju kultúrnej histórie a etnografie, vedy a umenia Slovákov v Maďarsku. Popri vedeckom výskume sa ústav zapája aj do organizovania rôznych aktivít a edičnej činnosti, poskytuje odbornú pomoc jednotlivcom, doktorandom a mnohým organizáciám. Jednou z dôležitých oblastí etnograficky orientovaných projektov ústavu sú medzinárodné národopisné výskumné tábory.
- Skúmate špecifické oblasti života Slovákov v Maďarsku. Čím presnejšie sa vaši vedci vo zaoberajú?
Spomenula by som najmä jazykovedný a sociolingvistický program pod názvom Slovenské písomníctvo v Maďarsku po roku 1989, v rámci ktorého sme začali dokumentovať a spracovávať slovenské a dvojjazyčné vedecké a vedecko-popularizačné knihy, ako aj beletriu. V posledných rokoch sme sa zamerali na výskum osobných mien Slovákov v Maďarsku, na zozbieranie a analyzovanie materiálu z úradného zoznamu osobných mien slovenských rodín v Békešskej Čabe. Výsledky zverejníme v popularizačnej monografii Čabianske priezviská. Do tohto projektu sú zapojení aj kolegovia z Jazykovedného ústavu Ľ.. Štúra SAV. Treba ešte spomenúť i najnovší spoločenskovedný program v spolupráci so Spoločenskovedným ústavom SAV v Košiciach s názvom Národnostný život Slovákov v Maďarsku – minulosť, súčasnosť, budúcnosť s podtémou Slovenské školstvo a jeho pedagógovia.
- Aké publikácie už ústav vydal?
O našich publikáciách sa záujemcovia môžu dozvedieť i na webovej stránke: http.//vusm.slovaci.hu/sk. V roku 2014 kolega Jozef Demmel uverejnil knihu v maďarčine Pánslávi v kaštieli. Zabudnutá história maďarského šľachtica J. Justha. Ďalšia jeho monografia sa venuje málo prebádanej otázke dvojakej identity slovenských šľachticov v Uhorsku v 19. storočí. Publikáciu predstavili významné osobnosti vedeckého života zo Slovenska a Maďarska v budapeštianskom Slovenskom inštitúte a v Bratislave. Zrodil sa aj ďalší zborník J. Demmela a to o dolnozemskom cirkevnom hodnostárovi Cena dvojitej identity. Čabiansky Gustáv Adolf Szeberényi a národnostná otázka v evanjelickej cirkvi v 19. storočí. Je to vlastne prvá publikácia, ktorá vyšla v edícii Kor(r)idor – knihy Výskumného ústavu. Vlani koncom roka som uverejnila súbor mojich štúdií o kultúrnych dejinách slovenskej minority a reprezentantov hlavného mesta Budapešť v minulosti pod titulom Po stopách slovenskej minulosti Budapešti.
V tomto roku uverejníme dve publikácie – konferenčný zborník z medzinárodnej vedeckej etnografickej konferencie z 9. – 10. októbra 2014 pod názvom Duchovná a sociálna kultúra menšín v majoritnom prostredí. Knihu vydáme pri príležitosti okrúhleho životného jubilea etnografa, folkloristu a osvetového pracovníka Dr. O. Krupu. Druhá je vlastne výsledkom výskumu slovenských priezvisk v Békešskej Čabe, vyjde ku koncu roka pod názvom Čabianske priezviská.
- Orientujete sa aj na mladú generáciu. Čo pre mladých pripravujete? Je o tieto podujatia záujem?
Prioritnou oblasťou aktivít ústavu je organizovanie študentskej vedeckej súťaže pre mládež. Ústav – v snahe zapájať aj mladú generáciu do výskumnej práce, každý druhý rok usporadúva súťaže pre žiakov vyšších tried a gymnazistov. Súťaže sú celoštátne. Škála vypísaných tém je rôznorodá. Nazdávame sa, že ich riešenie prispeje k posilneniu slovenskej identity, k zachovaniu kultúrnych hodnôt, lepšiemu poznaniu duchovnej kultúry a významných ľudí ako aj bližšieho okolia. Práce študentov potom uverejňujeme na stránkach Ľudových novín alebo Čabianskeho kalendára. O podujatia a o takéto aktivity je našťastie záujem. Stále sa do nich zapája okolo 20 – 30 žiakov.
- Na čo sa chcete orientovať v budúcnosti?
Som hrdá, že na pôde ústavu sa v čase môjho pôsobenia začalo vydávanie dvojjazyčného slovensko-maďarského historického časopisu Kor(r)idor. Projekt inicioval náš najmladší kolega, historik Jozef Demmel. Vydanie prvých štyroch čísiel podporilo Ministerstvo ľudských zdrojov v Maďarsku. Žiaľ, na ďalšie čísla časopisu sa nám dosiaľ nepodarilo zabezpečiť pravidelnú finančnú dotáciu. Začiatkom roka 2014 sa zrodila aj dohoda medzi štyrmi inštitúciami – našim ústavom, Historickým ústavom SAV ako aj Centrom spoločenských vied Maďarskej akadémie vied a Inštitútom Fórum pre výskum menšín v Šamoríne s cieľom vytvoriť fórum, ktoré umožní permanentný a pravidelný dialóg, odbornú a konštruktívnu diskusiu, lepšie spoznávanie historického výskumu oboch krajín a tiež úspešné odkrývanie spoločných dejín, na čo by mal tiež slúžiť spomínaný časopis. mal by vychádzať štyrikrát za rok, pričom nepárne čísla budú v maďarskom jazyku a párne čísla v slovenskom.
Ďalším krokom v záujme dialógu mladej generácie historikov je iniciatíva riaditeľa Slovenského inštitútu Budapešt Gabriela Hushegyiho – otvorenie brány tzv. Kor(r)idor - salónu, aby bola možnosť v bezprostrednej atmosfére hovoriť o jednotlivých sporných a polemických otázkach historiografie (identita, pojem Uhorska, ženská emancipácia v slovenskej literatúre, používanie/písanie priezvisk historických osobností a pod.). Spomenula by som ešte, že máme veľmi dobré vzťahy s rôznymi vedeckými a vysokoškolskými ustanovizňami, predovšetkým na Slovensku. V budúcnosti by som chcela pokračovať vo formovaní ďalších medzinárodných vzťahov, udržať a tiež rozšíriť kontakty s domácimi a so zahraničnými inštitúciami, zahraničnými partnermi, výskumnými pracoviskami, a tiež zostaviť populárno-vedeckú publikáciu “o slovenskej Budapešti“ v maďarskom jazyku. Žiaľ odkedy som riaditeľkou ústavu, táto práca sa z dôvodov pracovnej vyťaženosti spomalila, ale knihu samozrejme skôr či neskôr napíšem.
Zhovárala sa Zuzana PAVELCOVÁ
Foto: autorka