SLOVO O SLOVENSKU
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Traduje sa o nás nelichotivé pripodobnenie, že vraj „my sme národ holubičí“. Prvý to povedal kňaz a spisovateľ Ján Kollár. Od jeho výroku z devätnásteho storočia sme sa národne neraz vzopäli k výšinám a vedeli sme sa prejaviť, ak to bolo nevyhnutné, aj so zbraňou v ruke. Urobili to štúrovci v meruôsmych rokoch, slovenskí príslušníci čs. légií v prvej svetovej vojne aj po nej, bojovníci proti fašizmu v Slovenskom národnom povstaní. V časoch útlaku medzi ozbrojenými vzopätiami sme sa však nechali ovládať inými, či už maďarskými, rakúskymi, pražskými, sovietskymi alebo federálnymi úradmi, lebo sme si nemohli zvrchovane vládnuť sami. Vtedy možno ten prívlastok holubičí mal nejaké, aj keď nie plnohodnotné opodstatnenie...
Vyše dve desaťročia už máme vlastný štát a máme nieže možnosť, ale jednoznačnú povinnosť ovládať a chrániť jeho územie, kultúru, tradície, v záujme našich potomkov byť svojimi vlastnými správcami a hrdými vlastencami. Z minulosti nám to odkazujú generácie všetkých tých, ktorí snívali o budúcnosti samostatného a hrdého slovenského národa, hoci vedeli, že naplnenia sna o samostatnom Slovensku sa nedožijú. Na čele s Ľudovítom Štúrom, ktorý na holubičiu povahu svojho národa neveril, mali dostatok síl, aby sa nevzdávali svojho sna bez boja a nepoddali sa beznádeji. Keby nebolo Štúra a jeho nasledovníkov, je otázne, či by slovenský národ prežil a existoval v dnešnom vlastnom štáte.
Lenže v tomto štáte sa nezmyselne periodicky oživuje povera, že sme národ holubičí, a to je to, čo nás stále ničí. Ako je možné, že provokácie, ktoré by všade inde boli trestne stíhané, u nás prechádzajú záškodníkom bez konania generálnej prokuratúry? Kancelária poslanca maďarského parlamentu zo strany Jobbik v Dunajskej Strede nie je provokáciou?! To, čo urobili hungaristi v Štúrove, nie je trestný čin?! Je načase opäť ukázať, že nie sme národ holubičí!