Miesto, na ktorom spí večným snom Jarošova a Kronerova Tisícročná včela. Najväčší včelársky skanzen v strednej Európe, vyše tristo exponátov zo včelárskej histórie i súčasnosti. To je malebný kúsok lesa neďaleko Kráľovej pri Senci. Momentálne mierne neprístupný, lebo dostať sa na Paseku cez cestármi okupovanú stavbu nového povrchu cesty smerom na Galantu je takmer nemožné. A sezóna sa aj tak nedávno skončila. Traktor s vlečkou naloženou nádherne voňavými jabĺčkami. Iba dvadsať minút od Bratislavy, je to úžasné. Aj pohľad, aj vôňa. A ešte veniec na majestátnom kmeni nádherného stromu. Akémusi nešťastnému chlapcovi. Na tom istom mieste o pohľad viac, tentoraz dosť bolestivý.
Jarošov Pichanda to mal tiež ťažké. No nebál sa nijakej práce, počas celého roka tvrdo pracoval. Na jar chystal drevo, cez leto kosil seno a na jeseň sa vybral do sveta na múračky. Popri práci si však vždy našiel čas na svoju obľúbenú fajku a prstom po svojich obľúbených mapách precestoval celý svet. Jeho neskoršia smrť bola až absurdná, zadusil sa črepinou zo skla. Vo včelíne.
■ VČELA NIE TISÍCROČNÁ...
Je oveľa staršia. A s ňou včelárstvo. Prvú zmienku o včelárení na našom území zaznamenal grécky filozof Priscus, ktorý prišiel v roku 448 s posolstvom cisára Theodósia k hunskému vodcovi Attilovi, v ktorom oznamoval: „Z dedín nám prinášali ľudia potravu, namiesto obilia proso a namiesto vína med, tak menujú to obyvatelia týchto miest.“
Priscus vtedy slovenské slovo med pogréčtil na medos. Zo slávneho obdobia Moravského kniežatstva, za panovania Mojmíra II. pochádza arabský cestopis Kniha ciest a krajín, napísaný pred rokom 907. V časti o Slovákoch sa okrem iného uvádza: „Majú akési drevené nádoby na stojanoch, v ktorých sú vyvŕtané otvory pre včely a ich med, a tieto drevené nádoby nazývajú ulidž... Nápoje si zhotovujú z medu... Majú mnoho nápoja a medu a sú medzi nimi aj takí, čo majú sto veľkých nádob medoviny.“
■ BRTNÍCI A VČELÁRI
Ľudia jednoducho včelám med závideli a vykrádali ich plásty. Prvý „primitívny“ včelár pozorovaním zistil, že včely sa počas pokročilej jari roja a hľadajú nový príbytok. Aby nové hniezdo ostalo nablízku, vysekal do vhodného vedľajšieho stromu brť (dutinu), ktorú vyrojené včely rady obsadzovali. Tento spôsob včelárenia, nazývaný brtníctvo, má svoje začiatky už v posledných storočiach pred naším letopočtom a vrchol dosiahol v stredoveku. Branie medu od divých včiel uskutočňoval človek v dejinách rôznym spôsobom, ktorý bol podmienený prostredím, kde si včely stavali plásty. Mohli to byť diery v zemi, jaskyne, dutiny, kmene, koruny stromov, ale aj ľudské obydlia.
Len na území Slovenska je brtníctvo historicky doložené od 5. storočia. Slovanom bolo vlastné aj pre krajinné prostredie, ktoré osídľovali, a med a iné včelie produkty takto získavané boli v stredoveku vývozným artiklom Slovanov. Veľký rozkvet však brtníctvo zaznamenalo i v novoveku. V jednotlivých krajinách upravovali brtnícku činnosť zákony, brtníci zakladali cechy s vlastnými artikulami, volili cechmajstra, do 19. storočia bolo brtníctvo v Európe dedičným povolaním. Brtníci mali dokonca v lesoch svoje vlastné revíry. V súčasnosti prežilo brtníctvo v nezmenenej podobe v Európe len na južnom Urale v Baškirsku, začína sa však opäť obnovovať aj inde. Brtníci sa združovali do spoločenstiev. Na ich čele stál starosta, ktorý zastupoval brtníkov pred vrchnosťou a staral sa o to, aby sa dodržiavali artikuly, ktoré obsahovali ich práva a povinnosti. Nezhody medzi sebou riešili aj pomocou takých dokumentov, akými bolo aj Žilinské rojové právo z roku 1378 či Dolnorakúsky traktát z roku 1678.
■ ZROD MEDÁROV
Časom si včelári preniesli kmene stromov so včelami k domu, tiež začali dlabať z hrubých kmeňov stromov kláty a robiť úle z hrubých dosák. To všetko vidieť na Včelárskej paseke. Aj pletené koše zo slamy alebo z prútia. Slovensko so svojimi lesmi a s lúkami malo odpradávna vhodné podmienky na chov včiel a včelárstvo bolo dobrým zdrojom príjmov. Medom a voskom sa platili dane. Chov včiel mal preto aj zodpovedajúce privilégiá. Med bol totiž jediným sladidlom a sviečky sa robili len zo včelieho vosku. Tie vidíte dnes najmä na vianočných trhoch. Objavením Ameriky a otvorením morských ciest do východnej Indie sa doviezlo do Európy množstvo cukru. Na zmiernenie následkov vydala Mária Terézia v rokoch 1775 a 1776 včelárske patenty, ktorými štát podporoval rozvoj včelárstva. Panovník Jozef II. v roku 1785 zrušil poddanstvo, Ferdinand V. v roku 1836 zrušil tzv. malú dežmu, do ktorej patrila aj daň zo včiel.
■ VČELÁRSKA OSVETA
Osvetu o včelárstve šírili aj knihy, noviny a časopisy. Prvá včelárska kniha vydaná na Slovensku v reči ľudu ‒ Krátke naučení o včeličkách, kterak se celoročne s obzvláštním užitkem obsluhovati maji, od neznámeho autora vyšla v Skalici už v roku 1775. V roku 1792 vyšla v Banskej Bystrici kniha Jána Glosyusa Obsah potrebných naučení a pravidel vedle kterýchž se včely rozšafne a s užitkem opatrovati daji. Národný buditeľ, katolícky farár Juraj Fándly pre povznesenie chudobného pospolitého ľudu napísal knihy Piľní domajší a polňí hospodár vynaučujúci nevedomého pochibujíciho hospodára, 1 ‒ 4 (Trnava 1792), O uhoroch a včelách rozmlúváňí medzi úradskíma a richtárom o včelárskem hospodarstvu (Trnava 1801) a Slovenskí včelár vynaučujíci (Trnava 1802).
Slovenskí včelári začali svoje správy a poznatky o včelárení uverejňovať v Slovenských novinách (1849, 1861), mali priestor aj v časopise Obzor (1863 – 1886), ktorý sa zaoberal hospodárstvom, remeslami a domácim životom.
■ POKLADY V DEPOZITE
Viaceré významné historické zbierky a publikácie má vo svojom depozite Slovenská národná knižnica (SNK). Tá ich zdigitalizovala a sprístupnila na svojej stránke www.dikda.eu v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív. Najstaršou včelárskou písomnou pamiatkou z čias uhorského štátu je zakladacia listina kláštora v Hronskom Beňadiku, ktorú vydal kráľ Gejza I. v roku 1075 a v ktorej je napísané: „… kde daroval som (kláštoru) … včelárov. Týchto povinnosťou bude každoročne dávať dvanásť džberov medu …“
SNK na svojej stránke www.dikda.eu sprístupnila päť zdigitalizovaných významných historických publikácií o včelárstve: Kaunic, Samuel: Rozmlauwánj o včelařstvj (r. 1816), Kratke Naučenj o Wčeličkách (r. 1848), Toth, A.: Prostonárodní Wčelár (r. 1871), Glosius, Ján: Obsah Potřebných Navčenj (r. 1792) a Janza, Anton: Wytah Znowo-Skuseneho Wčelaře (r. 1775). SNK bude vo zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana, pokračovať pravidelne aj naďalej.
■ MÚZEUM NA PASEKE
Múzeum včelárstva na Slovensku začalo zhromažďovať svoje zbierky v roku 1975. Iniciátorom jeho založenia bol Rudolf Mičieta, autor prvého diela o dejinách včelárstva na Slovensku, spolu s Vojtechom Križanom. Múzeum zhromažďuje materiál a dokumenty o vývoji včelárstva a jeho využívaní v rozličných oblastiach života človeka. V expozícii nachádzajúcej sa v areáli Včelárskej paseky, založenej v roku 1930, sú vystavené unikátne zbierky úľov (klátov, dlabákov a košov) používaných už v 17. storočí, debničkové úle rozličného typu z 18. storočia, ktorých najväčším propagátorom na Slovensku bol už spomínaný Juraj Fándly. Osobitnú skupinu vo vývoji úľov predstavujú reliéfne a figurálne úle. Skanzen dotvárajú ďalšie typy úľov používaných vo včelárstve od 19. storočia po súčasnosť. V budove veľkého včelína sú umiestnené medomety, lisy na medzistienky, včelárske pomôcky a potreby z rozličných období vývoja slovenského včelárstva. Expozíciu dopĺňa výstava včelárskej literatúry, domácich aj zahraničných odborných časopisov a ukážky výrobkov zo včelích produktov.
■ VČELIA OÁZA
V tichom a krásnom prostredí lesoparku pri obci Kráľová pri Senci sa nachádza najstaršie včelárske kultúrne a osvetové centrum v Európe a zároveň aj najväčší včelársky skanzen v strednej Európe – Včelárska paseka. Kto by sa chcel dozvedieť čo-to o histórii a súčasnom stave včelárstva na Slovensku, vhodnejšie miesto nenájde. V areáli paseky sa nachádza i záhrada s medonosnými rastlinami a arborétum. Okrem turistických prehliadok sa vo Včelárskej paseke uskutočňujú i rôzne výstavy, prednášky a konferencie. Návštevníci paseky majú možnosť zakúpenia si včelích produktov. Milovníci romantiky sa môžu dokonca v sezóne dohodnúť aj na možnosti v tomto úžasnom areáli prenocovať.
■ CHÝR AŽ V ZÁMORÍ
Každý návštevník Včelárskej paseky pri Kráľovej by nemal zabudnúť požiadať o nazretie do kníh návštev. Určite ho priam fascinujú slová uznania od hostí zo Spojených štátov amerických či dokonca až z Tichomoria. Paseka je známa na celom svete, iba u nás sa o nej akosi málo vie. A to už niekoľko rokov láka aj cykloturistov, ktorých výlety za dobrodružstvom a poznaním len zriedka smerujú do tejto medovej oázy. To ticho, ten majestát vzácnych drevín, ale aj včela, ktorá zohrala jednu z hlavných postáv v diele Petra Jaroša, dokonca v podobe autentickej filmovej kulisy, to stojí za pozretie. Prechádzky po parku zrelaxujú aj tú najsmutnejšiu dušu. A ešte čímsi výnimočným oplýva paseka – je tam nádherne v akomkoľvek počasí. Nostalgia zimných dní po závere tohtoročnej sezóny bude určite úchvatná. A to už aj ruch v neďalekom sade ustane. Iba Tisícročná včela zostane. Dúfajme navždy.
Text a foto: Ivan BROŽÍK