Tie isté potraviny nie sú na Slovensku a v Rakúsku kvalitou rovnaké. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) zadalo Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR (ŠVPS SR) úlohu porovnať kvalitu potravinárskych výrobkov predávaných pod rovnakým názvom a rovnakou značkou na území Rakúskej a Slovenskej republiky. Výsledky sú priam poburujúce. Až polovica rovnakých produktov je kvalitatívne iná! Vedeli sme to všetci, ale chýbali dôkazy. Teraz však už existujú. ŠVPS SR vykonala v novembri 2016 odber vzoriek v maloobchodných prevádzkach v Bratislave a nákup rovnakých výrobkov v Rakúsku v obciach Kitsee a Hainburg. Následne bolo vykonané dôkladné senzorické a analytické posudzovanie výrobkov v Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave v Dolnom Kubíne. Dovedna tu porovnávali dvadsaťdva potravinárskych výrobkov.
■ VÝSLEDOK POBÚRIL
Tá istá značka, ten istý výrobok, ale iné zloženie. Takmer pri polovici testovaných výrobkov laboratórne testy potvrdili, že v Rakúsku sú rovnaké potraviny nadnárodných výrobcov kvalitnejšie ako tie, čo sa predávajú na Slovensku.
„Od môjho nástupu do vedenia rezortu som sa pravidelne stretávala s témou rozdielnej kvality potravín u nás a v západných krajinách. Ide o produkty nadnárodných spoločností, ktoré sa volajú rovnako, majú rovnaký obal, a predsa majú rôzne zloženie. Doteraz sme však narážali na nedostatok údajov,“ povedala na margo zverejnenia výsledkov testov Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. „Tie potvrdili obavy, ktoré som už viackrát komunikovala na európskej pôde,“ dodala a pokračovala: „Až pri polovici výrobkov sme našli výrazné rozdiely značne ovplyvňujúce ich kvalitu. To všetko v neprospech medzinárodných produktov predávaných na Slovensku.“ Išlo najmä o nižší podiel mäsa, vyšší podiel tukov, umelé náhrady cukru, množstvá konzervačných látok či nižšiu gramáž, ale aj viac vody v mrazených rybách na úkor hmotnosti ich mäsa.
■ DVOJAKÝ METER
Spotrebiteľ očakáva rovnakú kvalitu tej istej značky bez ohľadu na krajinu výroby alebo nákupu. Argument, že spotrebitelia uprednostňujú rozličné regionálne chute, neobstojí. Slovenský spotrebiteľ určite neočakáva umelé sladidlá a farbivá, viac éčok alebo menší podiel mäsa ako ten rakúsky. Sme azda o polovicu horší?!
Už v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ Slovensko ešte vlani upozorňovalo Európsku komisiu na problém dvojakej kvality potravín, ktorému čelíme spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy. Zámer porovnať české výrobky s výrobkami západných susedov ohlásil začiatkom februára už aj český minister pôdohospodárstva Marian Jurečka.
„Zamerali sme sa na čo najširší sortiment: mliečne produkty, mäsové a rybacie výrobky, čokoládové a pekárenské výrobky, nápoje, kávu, koreniacu zmes, koreninu a čaj. V senzorických skúškach sa hodnotila farba, konzistencia, vôňa, chuť a celkový vzhľad.“ To o vyhodnotení testov povedal Jozef Bíreš, ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Veterinári pri jednotlivých skupinách vykonali laboratórne analýzy niektorých kvalitatívnych ukazovateľov. Išlo napríklad o obsah mäsa v mäsových výrobkoch, obsah tuku a bielkovín v mliečnych výrobkoch, obsah kakaovej hmoty v čokoládach, pevný podiel – hmotnosť konkrétneho výrobku z celkovej hmotnosti (napríklad syry v náleve – v „našej“ Mozzarelle bolo oveľa viac vody ako v rakúskej), prítomnosť aditívnych látok – konzervačných, sladidiel a farbív.
■ NIE NEALKU!
Najhoršie v teste obstáli nealkoholické nápoje (v produktoch nadnárodných značiek pre slovenských zákazníkov bolo viac sladidiel a konzervačných látok), koreniny (bola zaznamenaná vyššia vlhkosť, väčší podiel drviny a menší podiel prírodného farbiva), čaje (vrecúška u nás sú s nižšou gramážou, nižšou intenzitou vône a chuti) a mäsové výrobky (menší percentuálny podiel mäsa pre zákazníkov na Slovensku).
Ministerstvo pôdohospodárstva upozorňuje spotrebiteľov, aby pozorne čítali etikety na kupovaných výrobkoch a nepodľahli marketingovým praktikám predajcov.
„Všetkým spotrebiteľom odporúčam, aby uprednostňovali slovenské produkty. Môžeme sa predsa pochváliť kvalitnými domácimi výrobkami,“ zdôraznila ministerka Gabriela Matečná. „Vyzývam zároveň všetkých nadnárodných výrobcov potravín, aby v rámci spoločného európskeho trhu prestali vytvárať dve triedy spotrebiteľov. Značka má byť zárukou istej úrovne kvality, ak to tak nie je, treba sa zamyslieť nad jej dôveryhodnosťou.“
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR sa preto bude témou dvojakej kvality potravín naďalej intenzívne zaoberať a výsledky výskumu predloží Európskej komisii. Tentoraz už v podobe nezvratných dôkazov. Ak má totiž v Únii platiť jednota zákonov, noriem a zvyklostí, potom musí platiť vo všetkých jej členských krajinách bez výnimky. Tu je celkom prirodzené, že aktivity Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ako aj Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR majú oprávnenú podporu oklamaných a rozhorčených slovenských zákazníkov.
Prakticky od vstupu do Európskej únie boli slovenskí pestovatelia, chovatelia a producenti potravín konfrontovaní s „legislatívou Únie“, ktorá im prísne zakazovala uprednostňovať ich produkty na našom domácom trhu. Mnohých z nich takáto prísnosť doslova ekonomicky zlikvidovala. Dochádzalo a dochádza k strate pracovných miest, k poklesu potravinovej sebestačnosti, ale zároveň aj k likvidácii možností pre slovenského zákazníka, aby si v predajniach mohol vybrať taký tovar, aký uprednostňuje. Zdravý a kvalitný. Testy však dokázali, že sme nútení nakupovať menej kvalitný a zdraviu menej prospešný. Záhadou pritom zostáva, že pri cenovom porovnaní nejde o takmer nijaké rozdiely. Priam to navodzuje povzdych, že sme ako druhotriedni občania Európskej únie ešte aj úmyselne okrádaní zo strany nadnárodných výrobcov testovaných potravín.
Ivan BROŽÍK – Foto: internet