Čím žila Ukrajina ‒ leto v plnom prúde bez uhorkovej sezóny. Uhorková sezóna ako klasický letný úkaz známy zo svetových médií sa v ukrajinskom mediálnom prostredí od udalostí na Majdane prakticky nevyskytuje. Majdan zdynamizoval politicko-spoločenský život do predtým nevídanej miery. Aj témy ukrajinského dneška zďaleka nemajú dovolenkový nádych. Udalosťou číslo jeden svetového významu bol samit Trump ‒ Putin v Helsinkách, ktorý bol aj na Ukrajine pozorne sledovaný. Vzhľadom na očakávania, že Ukrajina bude jednou z horúcich tém stretnutia, boli nálady v Kyjeve napäté. Väčšina ukrajinských analytikov sa po samite zhodla na negatívnom zhodnotení jeho výsledkov. Ihor Vitovyč v periodiku Ukrajina moloda samit zhodnotil výstižne v názve svojho článku: „Veľké očakávania na nulový výsledok“.
- ÚTOKY NA TRUMPA
Samit priniesol trpké poznanie pravdy o význame Ukrajiny pre politiku USA. Na margo samitu si Jan Valetov v periodiku Hazeta po ukrajinsky v historickej paralele povzdychol, že Ukrajina dnes znamená pre svet menej než Afganistan, pre ktorý USA v roku 1980 bojkotovali Olympijské hry v Moskve. Veľmi kriticky vyznelo taktiež zhodnotenie vystúpenia prezidenta Trumpa, ktorý sa v Kyjeve neteší obľube. Známy publicista Dmitrij Gordon na kanáli 112 Ukrajina poukázal na nevyrovnané pôsobenie prezidenta Trumpa a vyjadril obavy o stav jeho duševného zdravia. Analytička ľvovských novín Vysokyj zamok Natalia Baľuková sa nerozpakovala rozviesť úvahu o tom, či je americký prezident viac ruským agentom, či užitočným idiotom. Podľa nej Trump uštedril bolestivý úder jednote Západu, pričom cielene rozbíja EÚ. Najhoršou správou z Helsínk však podľa nej bola skutočnosť, že hlavný spojenec „v boji s ruskou agresiou“ Ukrajinu ani slovkom nespomenul ‒ čím podľa nej vyslal signál, že Ukrajina je sférou vplyvu Ruska. Tým podľa Baľukovej potvrdil, že Ukrajina od neho nemôže nič čakať a ostáva len veriť, že Američania, ako uviedla, „tohto klauna“ vyprevadia z politiky.
Ďalšou udalosťou, ktorá doznievala v ukrajinských médiách počas júla, bol svetový šampionát vo futbale. Pre výroky chorvátskych futbalistov získal šampionát nečakaný politický rozmer, ktorý vyvolal vlnu nadšenia na Ukrajine. Okrem Slovákov a Poliakov tak práve Ukrajinci patrili k najväčším zahraničným fanúšikom Chorvátov. Futbal sa opäť nechutne preplietol s politikou, čo sa odrazilo aj v ukrajinských médiách ventilujúcich nakopenú frustráciu. Podľa spomínanej Natalie Baľukovej chorvátski chlapci svetu ukázali, že rozumejú, kto je agresorom a kto obeťou agresie, čím sa Ukrajina, hoci nebola na šampionáte, stala jeho víťazom.
- DRANCOVANIE LESOV
Ukrajina však žila aj svojimi vnútornými záležitosťami. Vojnou na Donbase, ktorá ‒ ako sme ukázali aj v predchádzajúcich riadkoch ‒ sa preplieta so všetkým, čo sa deje v štáte. Rusko stojí podľa Kyjeva za všetkým zlom, ktoré Ukrajinu postretlo. Veľkú mediálnu odozvu má na Ukrajine prípad ukrajinského novinára Oleha Sencova väzneného v Rusku, ktorý začína naberať rozmer kauzy Nadije Savčenkovej. Sú však aj kauzy, ktoré ani podľa ukrajinských médií nemajú nič s Ruskom. Takou je napríklad drancovanie lesov. Podľa organizácie Earthsight je Ukrajina prvou medzi nelegálnymi vývozcami dreva do Európskej únie. Proti drancovaniu ukrajinských lesov vystupuje radikál Oleh Ľaško, ktorý obvinil EÚ, že zakrýva oči pred nelegálnym obchodom. Podľa Ľaškovho komentára, publikovaného v denníku Sehodňa, by sa EÚ mala najprv popasovať s korupciou doma a potom poučovať iných.
Senzáciou leta sa stalo objavenie účastníka vojny v Afganistane Ihora Belokurova, ktorý sa po tridsiatich rokoch chystá navštíviť rodnú zem. Júl sa niesol aj v znamení výročia Sknylivskej tragédie. Počas leteckého dňa 27. júla 2002 sa bombardér SU-27 zrútil na plochu letiska pričom zahynulo sedemdesiatsedem ľudí, z toho dvadsaťosem detí. Fotka zraneného chlapčeka Ostapa Chmiľa, ktorého pred smrťou zachránila vlastná matka za cenu svojho života, sa stala symbolom najväčšej katastrofy tohto druhu vo svete.
Martin JARINKOVIČ ‒ Ilustračné foto: internet