Advokáti národnej myšlienky v ľavicovom prostredí. Novomeský, Clementis, Okáli, Mináč, ale aj Husák chceli budovať socializmus cestou, ktorá mala zdôrazniť slovenskú cestu. Sám Novomeský bol predsedom aj čestným predsedom Matice slovenskej i Spolku slovenských spisovateľov. Na rozdiel od dogmatikov, pre ktorých robotník nemal vlasť, boli davisti na strane vlasteneckého socializmu, čo prízvukovali od SNP až po Košický vládny program. Či sa to podarilo, alebo nepodarilo naplniť, je na pováženie. Nasledujúce riadky sú reakcia na rôzne analógie pokusov likvidovať Maticu v rôznych historických obdobiach – od monarchie cez socializmus až po súčasný liberalizmus. Chápem, že sa pred rokom 1989 urobilo veľa krívd, ale treba si uvedomiť, že nie všetci komunisti participovali na likvidácii národnej kultúry, ba práve naopak, boli to davisti a vlastenecky zameraní socialisti, ktorí sa usilovali uchrániť slovenskú národnú kultúru pred dogmatizmom.
■ REAKCIE NA ŠTÚRA
Novomeský vo svojich textoch zdôrazňoval potrebu nadväznosti aj na cyrilo-metodskú tradíciu a kresťanské základy našej kultúry. Gustáv Husák zase oceňoval pôsobenie štúrovcov: „Štúr pochopil vývinovú tendenciu modernej doby a že sa jednoznačne postavil na stranu ‚utisnutých a odhodených‘ ľudových vrstiev i národov. Z poznania zúfalej situácie ľudových más, z túžby zmeniť ju vytvára skupina štúrovskej inteligencie, nezaťažená rodovými či majetnými výsadami, revolučno-demokratický program odstránenia feudalizmu a zrušenia poddanstva. V súhrnom pohľade je úloha Štúra a jeho spolubojovníkov v našej národnej histórii vysoko pozitívna a obdivuhodná.“A podobne to vidíme aj u Novomeského, ktorý v odvolaní sa na Štúra zdôrazňoval potrebu všeobecnej gramotnosti: „Nerozumeli ste azda doslovne storočnej slovenčine Štúrovej? Táto najjasnejšia hlava hovorí v podstate toto: ‚Najlepšie sa zdiera a vykorisťuje ľud nevedomý a zaostalý...‘“ O štúrovcoch a revolúcii 1848 napísal niekoľko štúdií, najmä po roku 1945 a v šesťdesiatych rokoch.
Aj Clementis zdôrazňoval úlohu Štúra a národných buditeľov: „Štúr si získal celú českú mládež svojimi demokratickým a slovanským radikalizmom a pozdejšie aj svojich bývalých odporcov z radov generácie staršej. A tak zahájil nové obdobie srdečnej spolupráce týchto dvoch, viac než najbližších dvoch slovanských národov. Spolupráce, bez ktorej by Slováci neboli získali národnú slobodu v roku 1918.“
■ SOCIALISTICKÍ AUTORI
Clementis viedol v Londýne vysielanie o národných buditeľoch a Slovanstve, z čoho neskôr vyšli knihy ako dielo Slovanstvo kedysi a teraz, kde sa venuje panslavizmu, štúrovcom či Jánovi Kollárovi. Málokto vie, že napríklad Daniel Okáli presadil názvy miest podľa slovenských národných buditeľov (Kollárovo, Štúrovo, Bernolákovo atď.). Davisti, teda hnutie, komunita socialistických autorov, ktorí v dvadsiatych rokoch tvrdo vystupovali proti konzervativizmu, sa vyvinuli neskôr na najväčších obhajcov národnej myšlienky v ľavicových kruhoch. Pre neskorých davistov bolo internacionálne a národné spojenými nádobami. Na potvrdenie uvediem cenný raritný text z otváracieho prejavu na obnovujúcim Valnom zhromaždení Matice slovenskej v roku 1968. Laco Novomeský v ňom má vety, aktuálne aj pre dnešok: „Veď za tých vyše sto rokov od moyzesovsko-kuzmányovskej prísahy nezaznamenala matičná história pokojný, rovnomerný a ničím nenarušovaný tok, pretože tak ako samotné dejiny národa spestrujú zarmucujúce nížiny, zápasy o ich prekonávanie a svetlé výhľady do budúcnosti i matičné dejiny sú vlastne len ich verný odrzkadľovaním.“
■ (NE)SMIEŠNY BOJ...
Novomeský pripomína analógiu s obnovovaním Matice v roku 1919 a zákaz Matice v roku 1875: „No všimnite si, že všetky tie kampaňovite sa opakujúce vzťahy od 50. rokov proti buržoáznemu nacionalizmu ... týkali sa napokon samotnej Matice slovenskej ... smiešne na tomto nesmiešnom boji bolo, že sa opieral o socialistické zásady. Jeho zástavníkom sa videlo, že socializmus im dal právo ignorovať akýkoľvek prejav národného povedomia ... zabudli na novšiu poučku socializmu, že revolučný zápas neuvoľňuje len skryté sily internacionálnych más ... ale že k životu, že k životu prebúdza aj národné odlišnosti a úctu k nim...“ rozčuľuje sa Novomeský a dodáva, že keby toto jeho súdruhovia pochopili, nebolo by žiadnych bojov proti buržoáznym nacionalistom. Týmto „bojom“ urobili hanbu samotnému socializmu, hovorí Novomeský. Novomeský zdôrazňuje, že napriek zrušeniu Matice snahy národniarov neutíchli a prežili. Odvoláva sa tiež na Kollárovo heslo: „Sám svobody kdo je hoden, svobodu zná vážiti každou.“ V Herderovom duchu volá po humanizačnom poslaní Slovanov a povinnosti národniarov upevňovať dobré vzťahy aj s ďalšími národmi.
Obnovenie Matice v roku 1968 Novomeský považuje za jedno z víťazstiev demokratizačných snáh v roku 1968. Prečo pripomínam práve tieto súvislosti? Tak ako pred rokom 1989 tak i dnes sa nájdu ľudia, ktorí uchovávajú našu kultúru pre budúce generácie aj za cenu perzekúcie, a to bez ohľadu na prevládajúcu ideológiu. Takýchto ľudí by sme si mali vážiť a pripomínať si ich.
Lukáš PERNÝ
Autor napísal knihu Kultúrna revolúcia Laca Novomeského.