Pred sto rokmi sa narodila zabudnutá hrdinka odboja Mária GULOVIČOVÁ. Keď sa 19. októbra 1921 v Jakubanoch narodila Mária GULOVIČOVÁ, rodičia nemohli tušiť, že prežije mladosť, ktorá by vystačila na niekoľko románov. Počas Slovenského národného povstania pôsobila v rokoch 1944 až 1945 v hnutí odporu ako agentka americkej a anglickej spravodajskej služby. Po vojne zostala v USA, čo ju zachránilo pred perzekúciami, ktoré postihli Slovákov bojujúcich na strane zahraničných spojencov, ako napríklad pilotov britskej Royal Air Force...
Mária Gulovičová prežila nenápadné detstvo. Keďže otec bol gréckokatolícky kňaz a matka učiteľka, o jej životnej dráhe bolo rozhodnuté. Absolvovala Gréckokatolícke lýceum pre učiteľov v Prešove a v roku 1940 sa stala učiteľkou základnej školy v Jarabine. Vojna jej však, ani jej rodine, nedopriala prežiť pokojný vidiecky život.
SPOJENECKÉ MISIE
Nebo okolo Banskej Bystrice 17. septembra 1944 pripomínalo rušnú križovatku. Na poľné letisko dedinky Zolná pristáli jednomotorové stíhačky Lavočkin La-5FN 1. česko-slovenského samostatného stíhacieho leteckého pluku s veliteľom štábnym kapitánom Františkom Fajtlom. Na neďaleké povstalecké letisko Tri Duby zosadli dva americké štvormotorové bombardéry B 17 G Flying Forcess z talianskej základne v Bari. Vo vzduchu hliadkovali diaľkové stíhačky Mustang, aby zabránili nemeckým útokom. Americkej misii na povstaleckom území na Slovensku velil poručík James Holt Green. Spolupracoval s generálom Jánom Golianom a o dianí na povstaleckom území informoval centrálu v talianskom Bari.
Ďalšiu noc 18. septembra zoskočili z anglického lietadla Hallifax na letisko Tri Duby štyria Angličania vedení majorom Johnom Seymourom. Boli to vojaci jednotiek Special Operation Executive, ktorých členmi boli aj československí vojaci Jozef Gabčík a Jan Kubiš, ktorí 27. mája 1942 uskutočnili atentát na protektora Čiech a Moravy Reinharda Heydricha.
Tlmočníkom oboch misií sa stala Mária Gulovičová. Ako sa k tejto práci dostala?
ŽIVOT ŠPIÓNKY
Počas vojny Mária Gulovičová ďalej učila v Hriňovej a nič nenasvedčovalo tomu, žeby sa jej život mal zmeniť. V roku 1944 sa však zaplietla do odboja po tom, čo ju židovský priateľ Július Goldberger poprosil, aby skryla pred Nemcami sestru a jej päťročného syna. Skrývala ich od apríla do júna 1944, ale potom ju niekto udal. Mala šťastie, že vypočuť ju prišiel skrytý účastník protifašistického odboja Milan Polák. Prehovoril ju, aby sa stala kuriérkou. Presťahovala sa do Banskej Bystrice. Už jej prvá úloha prepašovať krátkovlnnú vysielačku sa takmer skončila fiaskom. Gestapo zastavilo vlak a začali ho prehľadávať, ale zachránilo ju, že vedela dobre nemecky. Jeden dôstojník jej dokonca pomohol kufor s vysielačkou vyložiť z vlaku.
Po začiatku Slovenského národného povstania, keďže ovládala päť jazykov, začala robiť v odboji tlmočníčku. Najprv pracovala pre sovietsku vojenskú rozviedku, neskôr pre Office of Strategic Services (OSS), čo bola vojenská spravodajská služba zriadená na príkaz vtedajšieho prezidenta USA Franklina Delano Roosevelta. K misii bola pridelená na príkaz veliteľa povstaleckej armády na Slovensku počas Slovenského národného povstania divízneho generála Rudolfa Michala Viesta.
BRONZOVÁ HVIEZDA
Keď fašisti v októbri 1944 povstanie potlačili, Mária Gulovičová pomáhala ustupujúcim Američanom prejsť cez hory. Proti bolo počasie. V decembri ich búrka uväznila na horskej chate na Homôľke pri obci Polomka. Na druhý vianočný deň sa Mária, dvaja Američania a dvaja Briti vybrali hľadať potravu a lieky. Po ich odchode chatu prepadla nemecká protipartizánska jednotka Abwehrgruppe 218, známejšia skôr pod menom Edelweiss, teda Plesnivec. Fašisti zajatých Američanov a Angličanov zastrelili 24. januára 1945 v koncentračnom tábore Mauthausen.
Mária Gulovičová prežila zimu v horách, v marci 1945 sa však dostala do Bukurešti a potom do Bari. Prijali ju nastálo v centrále OSS ako tlmočníčku. Aby toho v jej živote nebolo málo, nadviazala vzťah s dôstojníkom OSS Allenom Dulesom. Ten sa neskôr stal prvým riaditeľom Central Intelligence Agency (CIA). Umožnil jej emigráciu do USA a prijatie na prestížnu Vassar College v štáte New York.
V roku 1946 bola za zásluhy na ceremónii konanej na U.S. Military Academy vo West Pointe vyznamenaná americkou medailou Bronzovej hviezdy, ktorú nosil napríklad aj spisovateľ Ernest Hemingway. V tom istom roku o nej napísali obsiahly článok noviny Los Angeles Time. V roku 1952 dostala americké občianstvo a presťahovala sa do Kalifornie. Žila všedným životom, až v roku 1989 poskytla spomienkový rozhovor novinám The Washington Post.
NÁVŠTEVA SLOVENSKA
Na Slovensku sa stala známejšou až v roku 1994, keď sa v Polomke odhalil pamätník americkým vojakom, ktorí našli smrť počas vojny na území Slovenska. Na čele delegácie bola veľvyslankyňa USA v OSN a neskoršia ministerka zahraničných veci USA Madelaine Allbrigthová, delegáciu amerických generálov viedol námestník ministra obrany USA Tog West. Na odhalení sa zúčastnili veteráni vojny z USA, medzi inými aj Mária Gulovičová.
O jej živote vyšli dve knihy ‒ v roku 2004 slovenský preklad knihy World War II: OSS Tragedy in Slovakia z roka 2002 s totožným názvom, ktorú aj podľa poznámok Márie Gulovičovej napísal americký autor Jim Downs, a v roku 2008 kniha Maria Gulovich: OSS Heroine of World War II: The Schoolteacher Who Saved American Lives in Slovakia od Sonye N. Jasonovej.
Mária Gulovičová bola dvakrát vydatá a mala dve deti s prvým manželom advokátom Eugenom C. Peckom. Neskôr sa vydala za Hansa P. Liu. Zomrela 25. septembra 2009 vo svojom dome v meste Port Hueneme v americkom štáte Kalifornia na rakovinu.
