Štát sa zberá sledovať občanov pomocou umelej inteligencie. Vláda Igora Matoviča a Eduarda Hegera vynakladá dane občanov aj na ich sledovanie a monitorovanie nepohodlných názorov na internete. Bez príkazu súdov alebo polície. Prokuratúra tieto pokusy zatiaľ toleruje. V máji minulého roka na tlačovej besede pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače uviedla pre agentúru SITA podpredsedníčka vlády Veronika Remišová, že „slobodu tlače negatívne ovplyvňuje šírenie dezinformácií a hoaxov, ktoré škodia slobodným médiám“. Do boja proti hoaxom by podľa nej v budúcnosti mala byť zapojená aj umelá inteligencia. „A na to plánujeme vyčleniť vo forme dopytových výziev minimálne dvadsaťpäť miliónov eur,“ povedala.
■ SLEDOVANIE NÁZOROV
Slová podpredsedníčky vlády o zapojení umelej inteligencie do sledovania názorov občanov sa potvrdili v tomto roku. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Branislav Gröhling (SAS) podpísal zmluvu s Kempelenovým inštitútom inteligentných technológií (KInIT) na sumu tristotisíc eur do marca 2022. Zmluvu podpísala riaditeľka inštitútu profesorka Mária Bileková, zhodou okolností sestra neúspešného kandidáta na poslanca NR SR za stranu SAS. Z dotácie sa financoval okrem iného výskum Spracovanie webových a používateľských údajov, Informačná bezpečnosť a Etika a ľudské hodnoty v technológiách. Čo sa za týmito vznešenými slovami skrýva, prezradil na svojom Facebooku Peter Pištek z KInIT, bývalý prodekan pôsobiaci na Fakulte informatiky a informačných technológií STU, z ktorej odišiel po nezhodách s dekanom Ivanom Kotuliakom. Pochválil sa, že KInIT využíva umelú inteligenciu pri označovaní manipulatívnych a falošných článkov a príspevkov na sociálnych sieťach.
■ ZAUJÍMAVÁ ZOSTAVA
V inštitúte sa stretlo veľa ľudí so spoločnou minulosťou. Je tu angažovaný syn exprezidenta Andreja Kisku aj syn banskobystrického župana Luntera. Medzi nimi je generálny riaditeľ a spolumajiteľ spoločnosti ESET Richard Marko. KInIT podľa iného zdroja spolupracuje so slovenským startupom Simplicity na ďalšej technológii proti dezinformáciám. Podľa Jakuba Šimka z KInIT používatelia budú môcť nahlásiť obsah, ktorý považujú za nevhodný. Neprezradil, komu bude škodlivý obsah nahlasovaný a ako je chránené jeho zneužitie. Prototyp by mal byť testovaný už tento rok. Kto však bude určovať, čo je dezinformácia a kedy sa hoax mení na pravdu?
■ POKUSNÉ BALÓNIKY
Nie je to prvýkrát, čo má štát strach zo svojich občanov a chce ich ovládať. V roku 2015
Ústavný súd SR označil za protiústavné niektoré zákony, ktorými chcela vláda Roberta Fica plošne sledovať elektronickú komunikáciu občanov. V roku 2018 vtedy poslanec Eduard Heger hlasno kritizoval zákon z dielne ministra financií Petra Kažimíra, ktorý mal umožnil daňovým úradom, aby nahliadali na bankové účty bez obmedzení. „Myslíme si, že hrozí riziko, že sa budú tieto údaje zneužívať na špehovanie, šikanovanie občanov a nepohodlných podnikateľov, ako sme boli v minulosti toho svedkami,“ vyhlásil vtedy Heger.
V roku 2020 zneužila vláda Igora Matoviča situáciu s ochorením COVID-19 na sledovanie ľudí. Oficiálne ‒ aby mala prehľad, s kým sa ľudia s koronavírusom stretávajú a či dodržiavajú domácu karanténu ‒ mala by však prístup aj k osobným údajom. Po silnej kritike podmienky okresala iba na lokálne sledovanie jednotlivcov a z návrhu bolo vypustené získavanie prevádzkových údajov. Ďalšou zámienkou sa stala Ukrajina. Vláda aj Národná rada SR iba dva dni po vypuknutí konfliktu schválili a prezidentka Zuzana Čaputová deň na to podpísala zákon o mimoriadnych opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Ten obsahuje nový inštitút „blokovania“. Inak povedané, zamedzenie šírenia škodlivého obsahu na internete. Odniesli si to weby označené ako konšpiračné a zriadil sa cenzorský úrad v podobe Národného bezpečnostnému úradu.
■ ZÁKAZ ZNEUŽÍVANIA
Európska únia pritom už v minulom roku navrhla smernicu, ktorá obsahuje zákaz zneužívania umelej inteligencie na špehovanie ľudí či manipuláciu s verejnou mienkou. Jednotlivé členské krajiny by však podľa EÚ mali mať dohľad nad použitím umelej inteligencie a takisto by mali vytvoriť nezávislú inštitúciu, ktorá by takéto systémy schvaľovala, kontrolovala a certifikovala. Veronika Remišová zatiaľ iba vymenovala členov Stálej komisie pre etiku a reguláciu umelej inteligencie, pôsobiacu pri jej ministerstve.
Proti cenzúre, potláčaniu iných názorov a sledovaniu treba bojovať. Pretože časom vždy vyústia do diktatúry.
Ivan KRAJČOVIČ – Ilustračné foto: Pixabay