Pred päťdesiatimi rokmi stál posledný raz človek na Mesiaci v údolí Taurus-Littrow. K tisícom slovenských vysťahovalcov do USA sa v roku 1903 pridal aj Štefan Čerňan s manželkou Annou z Vysokej nad Kysucou. Vtedy ešte nevedeli, ako sa toto priezvisko zapíše do americkej a svetovej histórie. O rok sa im narodil syn Andrew, ktorý si vzal za manželku dievča českého pôvodu Rozáliu Cihlářovú. V roku 1934 sa im narodil syn Eugene Andrew „Gene“ Cernan, zatiaľ posledný človek, ktorý sa poprechádzal po povrchu Mesiaca. Do kozmu sa pozrel tri razy. V roku 1966 bol druhým pilotom Gemini 9 a vystúpil aj do otvoreného kozmu. Na kozmickej lodi Apollo 10 v máji 1969 obletel tridsaťjedenkrát Mesiac, zniesol sa len pár kilometrov od jeho povrchu a na Zem sa vrátil po ôsmich dňoch. Bola to posledná previerka pristávacích manévrov pred letom Apolla 11. S tretím letom Apolla 17 už na Mesiaci pristál. Na embléme misie bol grécky boh Slnka Apolón a symbol USA ‒ orliak bielohlavý. Na povrch Mesiaca vystúpil trikrát po vyše siedmich hodinách a ako zatiaľ posledný ho aj opustil.
- NOČNÝ ŠTART
V programe Apollo bol tento štart ako jediný nočný. Raketa Saturn odštartovala tridsaťtri minút po polnoci miestneho času štvrtok 7. decembra 1972. Na palube okrem Cernana bol pilot veliteľského modulu Ronald Ellwin „Ron“ Evans, ktorému pripadla nevďačná úloha byť na orbite Mesiaca, a pilot lunárneho modulu Challenger geológ Harrison Hagan „Jack“ Schmitt.
V časopise Letectví a kosmonautika v roku 1973 vyšli v piatich číslach kompletné opisy cesty aj s priamou rečou kozmonautov. Hodinu pred štartom sa Cernan rozlúčil s technikmi žoviálne: „Tak sa majte, chlapci.“ Odpoveď znela: „Hej, pozeraj, aby prví, ktorých uvidíš, boli žabí muži v mori, a nie my ‒ inak nelietate v kozme, ale v problémoch!“
Problémov na ceste, ale nie veľkých, bolo viacero. Cernana od štartu trápilo nadúvanie, čo spôsobil vodík vo vode, ktorú astronauti pili. Prestalo to až pred pristátím. Jednu noc sa nedarilo technikom v Houstone hodinu zobudiť posádku, pretože Evans príliš stiahol v slúchadlách signál. Cernan pohotovo odpovedal: „Viete, my sme tu včera večer mali malý večierok...“
Lunárny modul Apolla17 úspešne pristál 11. decembra 1972 o 19:54:57 koordinovaného svetového času (UTC) v údolí Taurus- Littrow v mesačnom Mori času (Mare Serenitatis). „Veľmi málo prachu,“ opísal Cernan prvé dojmy, keď pozrel z okienka. „Je to s nami fajn... Motor vypojený... Challenger pristál. Sme tu. Ľudia, my sme tu!“
Po dva a pol hodine vkročil ako jedenásty človek na povrch Mesiaca. Patrí sa povedať niečo, čo si budú generácie pamätať, ale Cernan len skromne riekol: „Tieto prvé kroky Apolla 17 patria tým, ktorí ich jeho posádke umožnili.“
- LUNÁRNY PROGRAM
Na Mesiaci mala posádka nabitý program. Vo svojom živle bol najmä geológ Schmitt, ale aj Cernan mal veľa práce. Museli dať do chodu mesačné vozidlo LRV ‒ Lunar Roving Vehicle ‒ a televízne kamery. Lunar sa ukázal byť spoľahlivý. Pri kráteri Shorty sa nezdržal pochvaly. „Ľudia, tá mašina je fantastická,“ volal Cernan, keď zliezal zo sedadla. ,,Keď sme schádzali dole zo svahu Južného masívu, tak to dotiahla na sedemnásť kilometrov za hodinu!“ Lunar dostal zabrať – Cernan mu pri neopatrnom pohybe poškodil kladivkom blatník. Lepiaca páska nepomohla, astronautov a batérie vozidla obťažoval prach. V Houstone bola porada. Veliteľ Apolla 16 John W. Young sa obliekol do skafandra a celú noc riešil, čo majú jeho kolegovia na Mesiaci urobiť, pretože museli použiť podobne ako na Apolle 13 len to, čo mali poruke. Využil igelitové obaly na mapy, spojil ich páskou a dostal oblú plochu. Ráno tak Cernan a Schmitt urobili a pripevnili ho svorkami z bateriek.
Keď vŕtali sondy blízko lunárneho modulu, nešla Cernanovi vytiahnuť trubková vzorka a on spadol na brucho. Namiesto toho, aby si robil starosti, či sa mu neprederavil skafander, sucho poznamenal: „Tomu hovorím pohodlie. To sa každému nepodarí, aby mohol pri práci ležať.“
S gravitáciou mal problémy aj Schmitt. Pri zbere kameňov pri kráteri Lara stratil rovnováhu rovno pred kamerou. Odrazil sa rukami od povrchu a po pár krokoch sa narovnal. Cernan okamžite reagoval: „Hej, Jack, nechaj to. Máš nový angažmán. Teraz práve volali z Houstonskej baletnej asociácie, že ťa okamžite berú!“
Pri treťom výstupe na Mesiac posádka vypustila posledný bod programu výpravy ‒ prehliadku krátera Sherlock s poľom balvanov. Po návrate k lunárnemu modulu musel Cernan začať záverečný ceremoniál odhalením plakety upevnenej na jeho pristávacej časti. Tí, ktorí raz prídu znova do oblasti Taurus-Littrow, si budú môcť prečítať jej text: „Na tomto mieste skončil prvý prieskum Mesiaca človekom v decembri L. P. 1972. Nech mier, s ktorým sme prišli, sa zobrazí v živote všetkých národov na Zemi.“
Toto posolstvo sa ľudstvu však stále nedarí napĺňať...
Návratový stupeň lunárneho modulu Chalenger odštartoval s vyše stodesiatimi kilogramami vzoriek 14. decembra 1972. Pristáli v Tichom oceáne 19. decembra 1972 o 19:24:59 UTC a potápači ich o polhodinu vytiahli von a naložili na lietadlovú loď USS Ticonderoga. Skončila sa nielen misia, ale aj jedna vesmírna epocha ľudstva.
- MESAČNÉ KONŠPIRÁCIE
Tradične sa vyrojili pochybnosti aj o tomto lete. NASA nikdy nezdôvodnila, prečo zvolila nočný štart poslednej misie na Mesiac. Dokonca hrozilo, že sa let ani neuskutoční, pretože automatické časovacie zariadenie, prepojené s počítačom v kontrolnom stredisku, ktoré prevzalo riadenie tri minúty pred štartom, nevydalo pokyn na začiatok tlakovania kyslíka. Technici zadali ručný pokyn, to však nemal počítač naprogramované, a tak tridsať sekúnd pred štartom vypojil všetky operácie. Pri ďalšom odpočítavaní technici radšej skratovali niektoré obvody počítača.
Tri milióny ľudí si pozrelo video používateľa Streetcap1, ktorý komentuje fotografiu astronauta misie so zvláštnym odrazom postavy v priezore akoby bez skafandra a fotoaparátu. Vedci to vysvetlili tým, že guľaté sklo skafandra skresľuje postavy, hoci na iných fotografiách Cernana to tak nie je.
Konšpirátorom prihral na smeč aj sám Cernan, ktorý pre noviny Los Angelos Times vyhlásil, že verí v existenciu iných bytostí. Pre médiá tvrdil aj astronaut misie Mercury-Atlas 7 Scott Carpenter, že každú misiu niečo sledovalo. Cernan takisto uisťoval, že videl voľným okom hviezdy, Amstrong však nie.
Pochybnosti o pristátí na Mesiaci vyvrátilo Goddardovo stredisko pre vesmírne lety agentúry NASA v septembri 2011, keď zverejnilo detailné snímky sondy Lunar Reconnaissance Orbiter so stopami astronautov tejto a predchádzajúcich misií.
- NAPLNENÝ ŽIVOT
Cernan bol hlavným vyjednávačom NASA pri rokovaniach so Sovietskym zväzom o spoločnom projekte Apollo ‒ Sojuz. Z agentúry odišiel v roku 1976. Pre televíziu ABC moderoval kozmické prenosy. V roku 1993 sa stal členom Siene slávy astronautov Spojených štátov, v ktorej je vystavený aj modul Gemini 9, ktorý pilotoval. Spolu s Neilom Amstrongom v roku 2010 obhajoval program Constellation s cieľom vrátiť ľudí na Mesiac, ktorý presadzoval prezident USA George W. Bush mladší, ale napokon ho Barrack Obama zastavil. Na Amstrongovom pohrebe v roku 2012 predniesol hlavnú reč.
Bol skeptikom v súvislosti s letmi do kozmu komerčnými vesmírnymi spoločnosťami. Na margo spoločnosti Space X Elona Muska raz povedal: „Takéto spoločnosti ešte nevedia, čo nevedia.“ S Muskom sa napokon pomeril po tom, čo ho americký podnikateľ pôvodom z Estónska Stephen T. Jurvetson požiadal o podpis na fotografiu, ktorá mala byť darom práve Muskovi.
- HAVÁRIE VRTUĽNÍKOV
Cernan prežil dve havárie vrtuľníkov. Vinou prvej sa takmer na Mesiac nepozrel. V sobotu 23. januára 1971 ráno trénoval v malom vrtuľníku Bell H-13, kde sa dobre napodobovalo pristávanie lunárneho modulu. Priznal, že si troška „zafrajeril“ a neodhadol výšku preletu nad vodnou hladinou rieky Indian River. Zavadil lyžinou o vodu, nasledovalo roztrhnutie rotorov a explózia palivových nádrží. Ocitol sa v horiacej vode. Zachránil ho devätnásťročný Terry Dickerson, ktorý tam lovil ryby v člne.
Donald „Deke“ Slayton, ktorý rozhodoval o zložení posádok, mu ponúkol záchrannú barličku, keď sa ho opýtal, kedy mu vysadil motor, aj keď vedel, ako sa to stalo. Cernan váhal. Ak sa prizná, jeho štart je ohrozený. S klamstvom však nevedel žiť a priznal sa, že to bola jeho chyba. Slayton pochopil, že je to čestný chlap a na Apollo 17 ho odporučil.
Druhú haváriu prežil v Českej republike pri svojej návšteve 28. októbra 2001. Ešte poobede dostal Cernan a ďalší astronaut John Blaha, tiež s českými koreňmi, osvedčenie o pomenovaní dvoch planétok ich menami. Potom spolu s českým kozmonautom Vladimírom Remekom nasadli do armádneho vrtuľníka MI-8. Zrútil sa z výšky 150 metrov blízko dediny Okrouhlá v okrese Písek v Juhočeskom kraji. Hanbou technikov bolo, že príčinou zrútenia bol nesprávny ukazovateľ paliva. Zázrakom sa nikto nezranil, ale Cernan musel byť pár dní na pozorovaní v Ústrednej vojenskej nemocnici v pražských Strešoviciach. Malo to aj jeden bonus – stretol sa s prezidentom Českej republiky Václavom Havlom, pretože tam bol vtedy tiež hospitalizovaný.
- HRDÝ POTOMOK
Československá zástava na Mesiaci síce neviala, ale bola tam. Na obidva lety misií Apollo si zobral Cernan aj československú zástavu. Vždy sa k slovensko-českým koreňom hlásil. Napriek tomu sa s ním v Československu nechceli komunistickí predstavitelia stretnúť. Prvýkrát bol na Slovensku v roku 1974. Hoci mu žiadosť o oficiálnu návštevu zamietli, Cernan sa akreditoval na veľtrh do bratislavskej Incheby. Tam ju odovzdal riaditeľovi Astronomického ústavu v Ondřejově Lubošovi Perekovi. Škoda, pre nezáujem súdruhov mohla byť na Slovensku. Navštívil aj rodisko starých rodičov Vysokú nad Kysucou. „Často som jazdil k prarodičom na ich farmu vo Winconsine,“ spomínal. „Tam sa hovorilo iba po slovensky. Ale jediné slová, ktoré poznám, sú výrazy, ktoré používal starý otec, keď kričal na neposlušný dobytok, ale to nie sú slová, ktoré by som mohol opakovať...“
Pri preberaní Ceny svetového kongresu Slovákov v roku 1993 vo Washingtone hrdo vyhlásil: „Som jediným potomkom slovenských a českých rodičov, ktorý vkročil na povrch Mesiaca.“
V roku 1994 sa zúčastnil na otvorení Pamätnej izby Cernana vo Vysokej nad Kysucou a stal sa Čestným občanom mesta Čadca. Okrem iného sa na Kysuciach previezol aj Bystrickou dolinou na miestnej lesnej železničke. Prijal ho prezident Michal Kováč a prevzal od neho štátne vyznamenanie ‒ Rad bieleho dvojkríža II. triedy.
Navštívil Česko aj v roku 2001 na pozvanie náčelníka generálneho štábu Armády Českej republiky Jiřího Šedivého. Do krajín svojich predkov sa vrátil ešte dvakrát. V roku 2004 sa v Prahe konala verejná autogramiáda jeho knihy Poslední muž na Měsíci. Navštívil aj Bratislavu, kde na Hrade otvoril 29. septembra 2004 výstavu Človek na Mesiaci. Ostatný raz navštívil už iba Česko v júni 2008. Vtedy si aj s vnučkou pozrel Národné múzeum v Prahe a českú obec Borovany, odkiaľ pochádzali predkovia jeho matky.
Zomrel v nemocnici v Houstone 16. januára 2017 vo veku 82 rokov.
Ivan KRAJČOVIČ ‒ Foto: Štefan KAČENA