SLOVO O SLOVENSKU
Prezident Ruskej federácie Vladimír Putin šokoval svet. Koncom februára poslal špeciálne vojenské jednotky na územie susednej zvrchovanej Ukrajiny, aby dosiahol svoje predstavy o zabezpečení globálnej bezpečnosti Ruska a ochrane ruských občanov žijúcich najmä na východe Ukrajiny. Diplomati, politici a zahranično-politickí pozorovatelia predpokladali, že ruská armáda vstúpi do oblastí separátnych republík Luhanska a Donecka, ktoré o to Rusov požiadali. Málokto však tušil, že útok bude masívnejší aj na iné oblasti Ukrajiny.
Vojna sa nezačne zo dňa na deň. Ak sa napokon rozhorí, je to výsledok dlhodobého neriešenia sporov, absencie kultúrneho dialógu a zlyhania diplomacií. Rinčanie zbraní a smrť nevinných civilných obetí nemôžu byť prostriedkom a formou presadzovania svojich cieľov, aj keď možno z pohľadu Ruska opodstatnených. Potlačenie neonacistických skupín, ochrana ruskej menšiny či zmena politického režimu nemôže byť vykúpená krvou nevinných Ukrajincov ani životmi ruských či ukrajinských vojakov. Prezident Putin týmto svojím rozhodnutím stratil podporu politikov a sympatie radových občanov z tzv. kolektívneho Západu. Dosiaľ práve on kritizoval vojny vedené Spojenými štátmi americkými v arabskom svete či rozširovanie Severoatlantickej aliancie na Východ a umiestňovanie zbraňových systémov NATO v blízkosti Ruska. Útokom na Ukrajinu stratil punc európskeho politika, pre ktorého je priorita mierové riešenie. Napokon aj bývalý americký prezident Donald Trump či český prezident Miloš Zeman, ktorí minimálne chápali Putinovu politiku pred vojnou, po 24. februári otočili a ruského prezidenta tvrdo kritizujú.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 sme na vlastnej koži pocítili to, čo dnes prežívajú Ukrajinci. Na území zvrchovanej Československej republiky sa ocitlo 27 divízií. Vyše 500-tisíc vojakov, 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel. Československá vláda odmietla ozbrojenú odpoveď. Československá armáda zložila zbrane. Zachránili sme tisíce životov. Stratili renesanciu socializmu a na dvadsať rokov upadli do komunistického temna. Postihnutý bol aj môj otec, ktorý nemohol až do novembra 1989 pracovať ako novinár. Komunisti mu to zakázali.
Ukrajinci inváziu pociťujú omnoho intenzívnejšie. Ruskej armáde vyhlásili aktívny vojenský odpor.
Maroš SMOLEC, správca MS
2 Komentárov
Tu ste ešte vedeli, čo píšete..."Vojna sa nezačne zo dňa na deň. Ak sa napokon rozhorí, je to výsledok dlhodobého neriešenia sporov, absencie kultúrneho dialógu a zlyhania diplomacií. Rinčanie zbraní a smrť nevinných civilných obetí nemôžu byť prostriedkom a formou presadzovania svojich cieľov, aj keď možno z pohľadu Ruska opodstatnených. Potlačenie neonacistických skupín, ochrana ruskej menšiny či zmena politického režimu nemôže byť vykúpená krvou nevinných Ukrajincov" ...a dovtedy som očakával ozaj experta Matice Slovenskej, ktorý pravdivo napíše, že najväčším hriechom slovanského štátu, akým je Ukrajina (teda bola do 2014) je zakázať na svojom území veľmi veľkej menšine používať svoj rodný jazyk...mohli ste ísť do histórie a vybiť si svoju antikomunistickú túžbu na blbom Chruščovovovi, ktorý "daroval" Krym mohli ste si svoju slovanskú a matičnú oddanosť prezentovať tým, že v 6.storočí n.l. susedila Kyjevská Rus prakticky cez husté pralesy s Veľkomoravskou Ríšou A mohli ste pokračovať. že dnešná "mova" nie je spisovným jazykom ukrajinskej spoločnosti, bolo to nárečie galičiny, odkiaľ sa grupovali dosť temné sily dopĺňajúce i SSjednotky Galicien, ktoré sme "pocítili" aj my tu na Slovensku počas potláčania Slovenského národného povstania.
To je ale veľmií veľmi tendenčný článok od pána Smolca, ktorého poznám osobne. Nevedel som, že si musí dnes "robiť zásluhy" ako keď zväzák Jurko osieral a tendenčne písal o Nemcoch a imperializme v 50.rokoch. Nemusel to Smolec, ale napísal...
Keďže si dobre pamätám rok 1968 - o smolcovi ešte nebolo chýru, nežil...neodupstím mu to tendenčné porovnanie: Pridám svoj argument: Pán Smolec, v Československu predovšetkým nežila silná niekoľkomilionová ruská menšina, ktorú by vláda a jej mocenské zložky (tak ako to urobila ukrajinská vláda od roku 2014!) drvila zákazom používať materinskú reč, ba nik do nás nestrieľal z hotelových poschodí na protestoch proti okupácii, a tie tanky a ozbrojené sily vojsk Varšavskej zmluvy sa stiahli do kasární a do vojenských újezdov ( nezmieňujete vojská poľské, maďarské, bulharské - len Rumuni odmietli a Nemcov dederoncov ani nepustili do obsadzovania, aby to nevyvolalo nepriaznivé reminiscencie v českých pohraničných oblastiach...), a žiadna národnostná menšina za socializmu nebola perzekvovaný kvôli svojmu jazyku... zato v moderných dejinách sa majú čo báť členské krajiny NATO ako Estónsko, Lotyšsko, Litva, kde žije stále dosť silná ruskohovoriaca menšina a napr. v Estónsku sú to ľudia druhej triedy, bez občianskych práv voliť a vstupovať do štátnej služby...áno, tak tí sa potom rozhodne môžu báť Rusov...
Mimochodom, tiež si neželám vojnu, zo 7 ukrajincov, čo som školil ešte v 2013, už nežije nik, boli zo Záporožia, traja zahynuli v ukrajinských uniformách, štyria rusky hovoriaci v odboji voči fašistickej horde z Azovu a v uniforme Ruskej armády...som zhrozený...
Takže netrepte a venujte sa radšej slovenskej veci, máte veľké dlžoby aj voči historikovi M.Kučerovi, ktorého vydanie knihy Kráľ Svätopluk máte v Matici Slovenskej možnosť vydať a už druhý rok po úmrtí pána profesora s tým nič nerobíte.