To, čo doma zasiali, inde považujú za zlú úrodu
V polovici mája gruzínsky parlament schválil balík zákonov na sprehľadnenie finančnej transparentnosti mimovládnych organizácií, ktoré získavajú prostriedky zo zahraničia. Tento krok vyvolal vlnu protestov v krajine a silnú nevôľu v zahraničí, najmä vo Washingtone. V stopäťdesiatčlennej snemovni hlasovalo za zákon osemdesiatštyri poslancov, tridsať bolo proti. Voči kroku vlády sa zdvihla vlna protestov organizovaných práve tými organizáciami, proti ktorým je namierený.
Na radu západných predstaviteľov prezidentka Gruzínska Salome Zurabišviliová vetovala nový zákon o finančnej transparentnosti organizácií získavajúcich prostriedky zo zahraničia ako celok, aby nemusela dať konkrétne právne zdôvodnenie jednotlivých článkov. Vyhlásila, že nový zákon je „neprijateľný“ a je „v rozpore“ s cestou, ktorú Gruzínsko prijalo na integráciu do Európskej únie a NATO. Parlament však jej veto pravdepodobne prelomí.
■ VZOR ZA MOROM
Výroky Zurabišviliovej sú nepochopiteľné, keďže tvorcovia zákona si vzali za vzor existujúci americký zákon. V podobnom duchu avizovali kontrolu mimovládneho sektora aj predstavitelia súčasnej slovenskej koalície. Nový zákon umožňuje registráciu nekomerčných právnických osôb (združení, nadácií) a médií ako organizácií sledujúcich záujmy cudzej mocnosti, pokiaľ viac ako dvadsať percent ich príjmu pochádza zo zahraničných zdrojov. Podľa zákona musí byť každá právnická osoba uznaná ako „organizácia sledujúca záujmy cudzieho štátu“ registrovaná vo verejnej databáze pod týmto menom. Zároveň budú tieto organizácie povinné každoročne vypĺňať finančné vyhlásenie. Na rozdiel od naratívov šírených oficiálnymi predstaviteľmi Západu a liberálnymi médiami pod ich kontrolou zákony neobmedzujú činnosť, resp. verejnú komunikáciu tých, ktorí spadajú do jej pôsobnosti, s výnimkou zvlášť citlivých činností. Zákon jasne ukazuje a vymedzuje organizácie, ktoré sú financované zahraničím.
■ LAVÍNA KRITIKY
Na gruzínsku vládu sa už v prípravnom procese zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu zniesla lavína kritiky, varovaní, priamych a skrytých hrozieb od západného tzv. „slobodného sveta,“ najmä zo Spojených štátov. Americké ministerstvo zahraničia prostredníctvom svojho hovorcu Matthewa Millera pohrozilo Gruzínsku za antidemokratický dosah novoprijatého zákona.
„Vyhlásenia a kroky gruzínskej vlády sú nezlučiteľné s demokratickými hodnotami, ktoré sú základom členstva v EÚ a NATO, a tým podkopávajú cestu Gruzínska k euroatlantickej integrácii.“ Predstavitelia takmer všetkých západných krajín varovali gruzínsku vládu pred návrhom zákona o „zahraničných agentoch“ a označili ho za inšpirovaný Kremľom a podobným zákonom existujúcim v Rusku, a preto je autoritársky a nedemokratický. Žiaľ, úmyselne prehliadajú, že ruský i gruzínsky zákon o „zahraničných agentoch“ sú len adaptáciou zákona FARA (The Foreign Agents Registration Act ‒ Zákon o registrácii zahraničných agentov), ktorý existuje v Spojených štátoch od roka 1938 (dodnes platný vo verzii z roku 1995). Na strane represie je maximálna sankcia udeľovaná v USA za nelegálnu činnosť „zahraničného agenta“ až desaťtisíc dolárov a dokonca až desať rokov väzenia. Je zarážajúce, že v prípade Ruska a Gruzínska prispôsobenie zákonov kontroly nad zahraničnými vplyvmi je vykladané ako nástroj útlaku slobody; v prípade Spojených štátov sa to vydáva za zdokonalenie „obrany demokracie“. Dvojaké štandardy Washingtonu sú už zaužívanou normou, čo je v dlhodobom horizonte pre medzinárodný vplyv svetovej veľmoci kontraproduktívne.
■ HROZBY SANKCIAMI
Námestník amerického ministra zahraničných vecí Jim O'Brien varoval, že USA sú za to pripravené uvaliť sankcie na gruzínskych ministrov a úradníkov. Štrnásť amerických senátorov a dvadsaťdeväť kongresmanov Spojených štátov amerických sa obrátilo listom na gruzínske úrady s varovaním, že pokiaľ nedôjde k odvolaniu zákona o zahraničnom vplyve, začnú uvažovať o finančných sankciách, preskúmajú sa programy finančnej pomoci z USA a podmienky pre vízový režim. Vo svetle konfrontácie s Moskvou je pre Washington dôležité udržať si vplyv v krajine nachádzajúcej sa v dosahu Ruskej federácie. Nie je nijakým tajomstvom, že USA mimovládny sektor v cudzine celé desaťročia úspešne využívajú ako „mäkkú silu“ na ovplyvňovanie vnútorných politických procesov a na manipulovanie verejnej mienky želanými smermi. Spojené štáty by opäť radi videli Tbilisi tam, kde sa nachádzalo za čias Michaila Saakašviliho, keď vysokí gruzínski funkcionári museli prejsť schvaľovaním na americkej ambasáde. Prijatie zákona je prejavom upadajúceho vplyvu Washingtonu v kaukazskej republike.
Radoslav ŽGRADA – Foto: internet