Verejná služba musí mať prioritu v pôvodnej tvorbe
Slovensko sa dočkalo (nateraz len zo zákona) Slovenskej televízie a rozhlasu. V čom má byť inštitúcia iná v porovnaní s komerčnou konkurenciou a v čom má byť iné predovšetkým jej spravodajstvo a publicistika?
Verejná služba, teda televízia zriadená zo zákona, sa musí odlišovať od komerčných vysielateľov, ktorí vysielajú na základe licencie. Poslaním novej verejnej služby STVR by mala byť vlastná i koprodukčná výroba umeleckých a ostatných programov, ktoré jej taxatívne vymedzuje zákon. Priorita má byť kladená na takúto tvorbu, a nie na spravodajstvo a publicistiku. Bývalá RTVS a niektorí riaditelia v minulosti za vlajkovú loď vyhlásili spravodajstvo, čo považujem v prípade verejnoprávnej televízie za veľký omyl. Verejná služba je v súčasnosti platená zo štátneho rozpočtu, teda aj z daní občanov, a preto musí napĺňať očakávania divákov.
Opozícia tvrdí, spolu s jej mainstreamom, že STVR nebude verejnoprávna a obracia sa na Ústavný súd SR.
Neviem, z akých prognóz vychádzajú, ale jedno je isté. Zmena zákona a posilnenie podielu vysielania reklamy v STVR ukrajuje komerčným televíziám zo spoločného reklamného koláča, a to je pre nich nová nepríjemná skutočnosť. Komerčným vysielateľom pristane na účtoch menej príjmov z reklamy.
Zanikla domáca tvorba takpovediac „vo vlastnej réžii“. Čo s tým?
V minulosti verejná služba, najmä po roku 1999, postupne menila vysielaciu štruktúru. Vlastná tvorba a vo vlastných kapacitách bola obmedzovaná a umiestňovaná do externého prostredia. Počas riaditeľovania Richarda Rybníčka bola duša televízie v počte takmer tisícdvesto umeleckých pracovníkov vyhodená na ulicu. Do Mlynskej doliny sa musia vrátiť ľudia, ktorí poslaniu STVR rozumejú a postupne televíznu časť a čiastočne aj rozhlas postavia z hlavy na nohy.
Zhováral sa (ib) – Foto: SNN