Mám v mobile niekoľko mŕtvych čísel. Tí, ktorým patrili, sa mi už ani po dlhom zvonení neozývajú. A môžem to skúšať hocikedy... Už im odzvonilo, už ich niet a ja sa stále bránim zmieriť s definitívou, ktorá o ľudskej existencii odtlačí do kameňa strohý epitaf s menom a dvoma dátumami. Odpočívajú v pokoji. Škoda, že mnohí aj v zabudnutí... Nedávno mi ktosi zazvonil o do aparátu povedal čosi, čo sa aj po niekoľkých týždňoch zdráham akceptovať. Aj keď som pri posledných stretnutiach s akademickým sochárom Marianom Drugdom pobadal, že sa akoby stráca, nepomyslel som si, že to je predzvesť, že odíde navždy a do nenávratna! Vizionár novôt v kumšte, prorok možností umeleckej geometrie, vynálezca variabilu s tisíckami podôb vo vnútri duše artefaktu a v jeho stvárnení od minuciózneho šperku až po monument. Neverím, že sa takí ako on strácajú! Bol a zostane nezabudnuteľný. Detvan môj (* 1945 Detva ‒ † 2024 Bratislava), veľmi si nás zarmútil. Náš smútok v Umeleckej besede slovenskej je teraz taký veľký ako radosť, ktorú si vedel medzi nás priniesť a nezištne rozdať. Musí nám až smrť otvárať oči, aby sme zistili, koho sme mali medzi sebou? Diela Mariana Drugdu mali totiž miesto na prestížnych svetových fórach a výstavných sálach po celom svete, akceptovali ich v Centre geometrického umenia MADI (mobilita, abstrakcia, dimenzia, invencia) v Paríži a uznaním kvalít ich tvorcu je aj zaradenie do zbierok a expozície múzea MADI – Sobral v Brazílii. V roku 1990 získal odmenu Slovenského fondu výtvarných umelcov za sochu Otáčajúca sa postava na výstave Socha piešťanských parkov. V roku 1998 ho Masarykova akadémia umenia v Prahe poctila cenou za tvorivú umeleckú činnosť. V roku 2015 sa stal laureátom Ceny Fondu výtvarných umení. Venoval sa aj básnickej tvorbe. V roku 1978 v STV odvysielali jeho Nedeľnú chvíľku poézie Hľadanie, ktorú recitoval Karol Machata, aj s ukážkami jeho výtvarnej tvorby... S týmto významným umelcom sme sa navždy rozlúčili 26. júna v bratislavskom krematóriu.
Emil SEMANCO