Kvalita politika nezávisí od pohlavia
Začiatkom augusta na matičných slávnostiach v Martine pred sídelnou budovou Matice slovenskej odhalili bustu Anny Hurbanovej-Jurkovičovej. Pozvanie prijala aj poslankyňa Národnej rady SR Zuzana PLEVÍKOVÁ (Smer ‒ SSD). Nášmu dvojtýždenníku poskytla pri tejto príležitosti zaujímavý rozhovor, v ktorom sa o. i. vyjadrila aj k rovnoprávnosti mužov a žien v slovenskej politike.
Čo pre vás ako ženu političku znamená táto osobnosť?
V prvom rade sa chcem poďakovať Matici slovenskej za pozvanie a zorganizovanie tohto podujatia. Som rada, že som mohla vzdať poklonu ako žena žene. Anička Jurkovičová je pre mňa ako ženu a političku symbolom odvahy, odhodlania a neúnavnej práce pre národ a kultúru. Jej život a dielo ukazujú, aký významný vplyv môže mať žena, keď sa odhodlá konať v prospech svojej komunity a krajiny. Prelomila mnohé bariéry svojej doby a stala sa vzorom pre všetky ženy, ktoré túžia aktívne prispievať k rozvoju spoločnosti. Jej príbeh mi pripomína, že je dôležité stáť pevne za svojimi hodnotami a prispievať k uchovaniu a rozvoju našej kultúry a identity.
Anna Hurbanová-Jurkovičová bojovala aj za rovnosť a emancipáciu slovenských žien. V súčasnosti sa boj za ženské práva degradoval na progresívno-liberálnu ideológiu. Ako z vášho pohľadu vnímate tento problém?
Anička Jurkovičová sa v svojej dobe zasadzovala za to, aby slovenské ženy mali príležitosť vzdelávať sa, prejaviť svoje schopnosti a aktívne sa podieľať na kultúrnom a spoločenskom živote. Jej snahy o zlepšenie postavenia žien vychádzali z hlbokej úcty k národu, ku kultúre a k tradičným hodnotám. Dnes je dôležité, aby sme tieto princípy udržiavali a nezabúdali na pôvodné ciele – zabezpečiť ženám dôstojné miesto v spoločnosti bez toho, aby sa to stalo nástrojom pre akékoľvek ideologické konflikty. Rovnosť a práva žien by mali byť v prvom rade o spravodlivosti a rešpekte k našim hodnotám, nie o politických či ideologických sporoch, ako to robí súčasná opozícia, ktorá sa hlási k veľkým bojovníčkam za ženy, ale keď príde na lámanie chleba, tak skutky žiadne.
Podiel žien v slovenskej politike je oproti mužom stále malý. Akým spôsobom sa môže podľa vás nežné pohlavie viac presadiť v spoločensko-politických sférach aj bez takzvaných povinných kvót, ktoré sú viac-menej bežné v západnej Európe?
Ako žena sa stretávam s mnohými kolegyňami tak na štátnej, ako aj na straníckej úrovni. Sú aktívne a činné, hoci mnohé nevidieť až tak veľmi ako vrcholových politikov. Chápem však, že nie každý (bez ohľadu na pohlavie) má záujem o najvyššiu politickú úroveň, ktorá so sebou prináša aj negatíva. Osobne som hrdá na našu silnú ženskú reprezentáciu v Bruseli, kde máme tri europoslankyne. Ich prítomnosť prináša do EÚ rôznorodé pohľady, ktoré zdôrazňujú potrebu zachovať mierový charakter Únie a prekonávať regionálne rozdiely. Umelé dosadzovanie „političiek“ určite nie je riešením. Predsa len, byť niekde dosadená iba preto, že som ženského rodu? Čo to má spoločné s rovnosťou či nebodaj so spravodlivosťou? Podstatné je hodnotiť politikov podľa skutkov a odborných znalostí, nie podľa pohlavia.
Bývalá slovenská prezidentka Zuzana Čaputová ako žena veľmi často zle niesla kritiku na svoju adresu. Malo by sa podľa vás k ženám političkám pristupovať oveľa miernejšie a citlivejšie?
Bez ohľadu na pohlavie musíme čeliť kritike, je to súčasť verejnej funkcie. Kritika by však mala byť konštruktívna a zameraná na výkon a rozhodnutia, nie na osobné útoky. Ženy v politike by nemali byť posudzované miernejšie len preto, že sú ženy, ale skôr rovnocenne, s dôrazom na ich výsledky a prínos. Je dôležité, aby sme všetkých politikov, mužov aj ženy, hodnotili spravodlivo a rešpektovali ich prácu, pričom zároveň nezabúdajme na ľudskú stránku, ktorá je citlivá na neprimerané alebo nespravodlivé útoky. Tak ako sa to napríklad aktuálne deje ministerke kultúry, ktorú od začiatku opozícia vykresľuje ako neschopnú ženu. Opozícia a tzv. ,,umelci“ burcujú davy a na ich protestoch sa na tribúnach či transparentoch objavujú samé urážky.
Matica slovenská vyhlásila rok 2024 ako Rok slovenských žien v národnom hnutí. Ako si vy osobne ceníte ich prínos v národno-emancipačnom zápase Slovákov za vlastnú štátnosť?
Rok slovenských žien v národnom hnutí je skvelou príležitosťou uctiť si obrovský prínos, ktorý slovenské ženy mali v národno-emancipačnom zápase Slovákov. Ich odhodlanie, obetavosť a neúnavná práca boli kľúčové pre formovanie našej národnej identity a bojovanie za vlastnú štátnosť. Tieto ženy nielen podporovali svojich mužov, ale často samy stáli na čele kultúrnych, vzdelávacích a politických iniciatív, čím významne prispeli k tomu, aby slovenský národ získal svoje právoplatné miesto v dejinách. Osobne si veľmi cením ich odvahu a schopnosť stáť pevne a neuhnúť v náročných časoch, a preto si zaslúžia naše hlboké uznanie a môžu byť pre nás inšpiráciou.
Aký je podľa vás prínos najstaršej celonárodnej ustanovizne v súčasnom globalizovanom svete?
Matica má v súčasnosti nenahraditeľnú úlohu. V globalizovanom svete, kde sú tlaky na homogenizáciu kultúr veľké, je úloha Matice slovenskej ešte dôležitejšia. Jej prínos spočíva predovšetkým v ochrane a podpore národnej identity, kultúry a tradícií, ktoré by mohli byť ľahko zatlačené do úzadia. Pripomína, kto sme a odkiaľ pochádzame a pomáha nám udržiavať vzťah k našim koreňom. Okrem toho vytvára priestor pre dialóg medzi minulosťou a súčasnosťou, čím prispieva k tomu, aby sa naše národné dedičstvo prenieslo aj do budúcnosti pre ďalšie generácie.
Zhováral sa Juraj DOMIN
Foto: archív poslankyne