Konsolidačné zmeny prinesú fiškálnu stabilitu
Do dvadsiateho septembra bola koaličná vláda povinná predložiť Európskej komisii konkrétne opatrenia na zníženie deficitu verejných financií, ktoré sa vyšplhali na úroveň okolo šiestich percent HDP. V rámci členských štátov eurozóny patríme medzi najhorších ročných rozpočtových dlžníkov, a tak sme od vlády právom očakávali súbor konkrétnych konsolidačných opatrení, bez ktorých nie je možné zostaviť štátny rozpočet na rok 2025. Vláda navrhla sedemnásť konsolidačných opatrení, ktorých schválenie v parlamente by malo priniesť 2,7 miliardy eura úspor v budúcom roku.
Hlavným dôvodom konsolidácie je, že tohtoročný verejný dlh vo výške 57 percent HDP je už na hranici predposledného pásma dlhovej brzdy. Parlamentom schválené konsolidačné opatrenia počítajú s vyšším príjmom do štátneho rozpočtu o 1,92 miliardy eura a s úsporou na úrovni 760 miliónov eur. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť už vypočítala, že konsolidačné opatrenia budú v priemere za rok stáť jednu domácnosť navyše 270 eur a tých lepšie zarábajúcich okolo 350 eur. Opozícia návrhy skritizovala. Najviac jej prekážalo, že až 95 percent konsolidačných opatrení sa týka príjmovej a len päť percent výdavkovej stránky štátneho rozpočtu.
- VYŠŠIA DPH
Zo sedemnástich konsolidačných opatrení vyvolalo v parlamentne najväčšiu pozornosť zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH). Sadzba stúpne z doterajších 20 na 23 percent, čo do štátneho rozpočtu môže priniesť navyše 700-tisíc eur. Ide o najdôležitejší príjem do štátneho rozpočtu a druhý najdôležitejší aj do rozpočtu verejnej správy. DPH zaplatí občan vždy pri kúpe tovaru či poskytnutí služby. Na druhej strane vláda znížila sadzbu DPH na vybrané potraviny, ktoré sa na výdavkoch domácností podieľajú najviac, z doterajších 20 percent na 10 a 5 percent, aby pomohla najchudobnejším občanom. Ostatné potraviny a elektrická energia sú zaradené do nižšej 19-percentnej sadzby DPH. Z doterajšej 10-percentnej do 5-percentnej sadzby DPH sú ďalej zaradené lieky, zdravotnícke potreby, učebnice, ubytovacie a stravovacie služby, fitnescentrá, športové podujatia, knihy a tlačoviny. Z hľadiska príjmov z DPH do štátneho rozpočtu naďalej ostáva nevyriešená otázka s daňovou medzerou, čo je teda rozdiel medzi skutočne odvedenou a očakávanou sumou do štátneho rozpočtu. Zvýšená sadzba DPH bude problém pre firmy, ktoré sú tzv. neplatcovia, (neodvádzajú DPH), keďže pri nákupe tovaru DPH zaplatia, ale nemôžu si ju odpočítať od DPH z predaných tovarov a služieb, ktoré predávajú bez DPH. Pokiaľ ide o sadzbu dane z príjmov pre živnostníkov a malé firmy, sadzba dane sa znižuje z doterajších 10 na 5 percent a zároveň sa im zvyšuje hranica zdaniteľných príjmov z doterajších 60-tisíc na 100-tisíc eur, čo pre nich znamená výrazné zlepšenie podmienok pre podnikanie. Pre ostatné právnické osoby nedochádza k zmene doterajšej sadzby 21 percent. Zvyšuje sa sadzba dane z príjmov pre firmy s ročným výnosom vyše päť miliónov eur ročne. Právnickým osobám sa znižuje daň z vyplácaných dividend z doterajších 10 na 7 percent.
- NEZNÁMA DAŇ
Pokiaľ ide o doteraz nepoznanú daň z finančných transakcií, tá sa bude týkať právnických osôb, ako aj živnostníkov. Zaplatia ju za každý bankový prevod – debet. Pre kontrolu si z tohto dôvodu musia okrem súkromného účtu zriadiť v komerčnej banke aj drahší podnikateľský účet. Sadzba je stanovená vo výške 0,40 percenta z každej platby, no maximálne vo výške 40 eur. V prípade výberu peňazí v hotovosti 0,80 percenta bez poznania horného limitu. Držiteľ platobnej karty zaplatí ročne dve eurá. Transakčnú daň teda neplatia zamestnanci, Sociálna poisťovňa, rozpočtové a príspevkové organizácie. Sumu transakčnej dane spravujú banky a odvedú ju do štátneho rozpočtu. S praktickou aplikáciou zavedenia transakčnej dane do praxe sa počíta najskôr od 1. apríla 2025. Transakčnú daň na starom kontinente okrem Maďarska nemá nikto, a keďže nemá spoločnú menu euro, nemôžeme pozitívne, resp. negatívne dôsledky porovnávať. Zatiaľ nie je známe, či sa dotkne aj občanov okrem toho, že za používanie platobnej karty zaplatia ročný poplatok dve eurá. Ako sa daň premietne do nákladov podnikateľa, a teda aj koncových cien, nie je jasné. A či nebudú radšej viac platiť v zahraničných bankách mimo nášho územia alebo či to bude mať vplyv na nárast platieb v hotovosti, ktoré sú u nás garantované aj ústavným zákonom, s čím ECB pripravujúca sa na zavedenie digitálneho eura vyjadrila už nesúhlas, nebudeme špekulovať.
- MATOVIČ A HEGER
Až následne po roku 2025 budeme môcť korektne vyhodnotiť konsolidačné opatrenia. Tak či tak to vláda musela pripraviť, keďže slovenskej ekonomike hrozil grécky scenár. Podľa ministra financií L. Kamenistého za tento stav môžu predovšetkým vlády Matoviča a Hegera.
Róbert HÖLCZ − Karikatúra: Ľubomír KOTRHA